Virtuálna celosvetová súťaž steelChallenge 2017 pozná víťazov
Dvadsaťštyri hodín trvala koncom novembra minulého roku virtuálna celosvetová súťaž mladých inžinierov v priemysle a vysokoškolákov, ktorí sa pasovali s neľahkým zadaním spočívajúcim vo výrobe špeciálnej akosti ocele pri čo najnižších nákladoch. V štyroch súťažných regiónoch – Severná a Južná Amerika, Európa, Spoločenstvo nezávislých štátov (CIS), Stredný východ a Afrika, ďalej Ázia a Oceánia i Čína za počítače zasadlo dovedna 1515 súťažiacich z päťdesiatich krajín, ktorých bolo opäť viac než v predchádzajúcom ročníku. Medzi nimi nechýbali ani desiati mladí hutníci z metropoly východného Slovenska. Farby U. S. Steel Košice hájili Igor Kosturák, Jakub Miňo, Matúš Horváth, Ján Varga, Peter Prislupčák a Mária Demčáková z útvaru GM pre výskum a vývoj USSE, Dušan Balog z Vysokých pecí, Jaroslav Leško z Oceliarne, Vojtech Vank a Tomáš Béreš z Teplej valcovne. Pre väčšinu z nich bola účasť v steelChallenge 2017 premiérová, ostrieľanejších bolo pomenej. Tak či onak, vravia svorne, zapojenie do tejto populárnej súťaže, ktorá má na celom svete čoraz viac priaznivcov, brali všetci ako výzvu.
„Ja som sa do súťaže rozhodol zapojiť kvôli entuziazmu môjho kolegu Matúša Horvátha, vyzeralo to, že ho tá súťaž baví a považuje ju za dobrú. Ukázal mi stránku steeluniversity.com ešte v októbri a ja som si vo voľnom čase prezeral nejaké simulácie,“ dal nám po súťaži vedieť Jakub Miňo. „Páčilo sa mi, ako je tam podaný hutnícky cyklus a chápal som, že ako fyzik a chemik bez hutníckeho vzdelania sa môžem veľa naučiť. Zároveň, ako to podal kolega, vyzeralo to ako zábava.“
V konečnom dôsledku aj bola, i keď do súťaže išiel každý s vervou a musel sa pritom popasovať s rôznymi otázkami i hlboko načrieť do svojich vedomostí a schopností. Čo im súťaž v konečnom dôsledku dala?
Vojtech Vank: „Cennú skúsenosť, možnosť kreatívne riešiť zadaný problém.“
Igor Kosturák: „Overil som si teoretické znalosti z procesov mimopecného spracovania ocele v počítačovej simulácii, ktorá sa približovala reálnym prevádzkovým podmienkam.“
Jaroslav Leško: „Dobrú skúsenosť predovšetkým z hľadiska možnosti využitia získaných prevádzkových poznatkov."
Peter Prislupčák: „Moja práca bola a je orientovaná na oblasť valcovania, som preto rád, že som získal cenné poznatky z oblasti panvovej metalurgie.“
Mária Demčáková: „Súťaž mi dala dobrý pocit, že som to zvládla a bola dobrou skúsenosťou v simulácii procesu výroby požadovanej ocele.“
Na rezultát bolo treba čakať vyše týždňa a my dnes vieme, že naši sa v súťaži nestratili. Dvaja košickí oceliari zabodovali v regionálnej TOP 5. Matúš Horváth obsadil skvelú druhú priečku, pričom ho od víťazstva delili len dve eurá a dva centy, vynikajúce štvrté miesto obsadil Dušan Balog.
Ako sa na súťaž pozerá Matúš Horváth? „V tomto ročníku bolo naším cieľom rovnako ako po minulé roky vyrobiť čo najlacnejšiu oceľ. Avšak zatiaľ čo rok predtým sme oceľ vyrábali na kyslíkovom konvertore, teraz sme simulovali následný krok v hutníckom toku, a to sekundárnu metalurgiu. Najväčšie starosti mi robilo práve znižovanie nákladov a čas potrebný na ukončenie, ktorý sa menil pri každej novej simulácii. Tento ročník,“ poznamenal, „bol hlavne o dosiahnutí ocele požadovanej kvality, takže bolo potrebné vedieť, ako odstrániť nežiaduce prvky a ako a kedy pridať prvky požadované,“ dodal Matúš Horváth. A vysokopeciar Dušan Balog prezradil: „Čo bolo pri riešení najťažšie? Ako to väčšinou býva, najťažší krok bol ten posledný, to znamená vychytávanie maličkostí a posledné skresávanie nákladov. A keďže mojím prvým krokom bolo zostrojenie materiálovej bilancie v exceli, ktorá je potrebná k optimalizovaniu nákladov za pridané legúry, využil som poznatky získané v škole. V ďalšom postupe mi pomohli skúsenosti, ktoré som ako študent nadobudol počas brigád v oceliarni.“ Účasť v súťaži označil rovnako ako ostatní za dobrú skúsenosť. „Spoznal som pri tom veľa šikovných mladých ľudí, takže keď dostanem takúto možnosť aj o rok, rád sa jej zase zúčastním.“
