Pohľadnica z Austrálie

V malebnom mestečku Gold Coast u našich protinožcov v Austrálii sa konal jubilejný, 30. ročník Gold Coast Airport maratónu, na ktorom štartovalo aj deväť vytrvalcov z bežeckého klubu U. S. Steel Košice. Na maratón už niekoľko rokov pozýva našich bežcov známy masér Ladislav Sala, ktorého športovci poznajú pod prezývkou Szaki. Ten býva práve v mestečku Gold Coast a pravidelne, keď je v Austrálii zimné obdobie, prichádza do Košíc. Železiari jeho pozvanie štartovať na maratóne prijali v júni tohto roku po prvý raz.

O dojmy z austrálskeho pobytu sa podelila jedna z účastníčok maratónu, bežkyňa Alžbeta Tiszová: "Naša 12-členná výprava, v ktorej neboli všetci účastníkmi maratónskeho behu, odletela z Bratislavy 22. júna do Taipei na Taiwane, kde sme pristáli po 15-tich hodinách letu. Presne toľko potom trvala naša prestávka pred ďalším odletom do austrálskeho Brisbane, počas ktorej sme si vybavili víza a prezreli v 36-stupňovej horúčave nielen mesto, ale aj najväčší mrakodrap na svete Taipei 101, ktorý je vysoký 501 metrov. Na rozdiel od skromne vyzerajúcich a schátraných budov je to obrovský komplex, v ktorom je množstvo nákupných stredísk, obchodov, bánk a kde na každom kroku ponúkajú rôznorodé výborné občerstvenie.

Večer sme odlietali do Brisbane, kde nás po osem a pol hodinovom lete na letisku privítali rodáci z Košíc Ruženka a Ladislav Kollárovci, už roky žijúci v Austrálii. Pripravili nám skvelý program a vďaka nim máme z celkového pobytu v Austrálii fantastické zážitky. Obdivovali sme mestečko Gold Coast, kde sú nádherné piesočnaté pláže s priezračne čistým morom. Navštívili sme aj raj surfistov (Surfers Paradise), kde ročne prichádzajú viac ako dva milióny turistov. Aj Brisbane je nádherné mesto. Trénovali sme každé ráno v peknom prostredí miestnych parkov. Toto mesto je asi jediné miesto na svete, kde je súčasťou mestskej hromadnej dopravy plavba loďou. No a keďže sme boli v Austrálii, niektorí z nás si nenechali ujsť príležitosť navštíviť aj Sydney, kde si okrem svetoznámej budovy opery pozreli aj botanickú záhradu, slávny most a olympijský komplex. Bol to skutočne silný zážitok.

Čo sa týka samotných pretekov, všetko bolo zorganizované na vysokej úrovni. Štartovali sme netradične skoro ráno, polmaratónci, ktorých bolo na štarte takmer 6850 sa vydali na trať o pol siedmej a po nich o dvadsať minút vyštartovalo bezmála štyri tisíc maratóncov. Trať maratónu bola situovaná do tzv. elipsy na pobreží, mierne zvlnená a prvá obrátka bola po trinástich kilometroch. Počas behu vládlo ideálne počasie, pretekárov chladil svieži vánok od Pacifiku a nejeden zo štartujúcich obdivoval obrovské vlny rozbúreného oceánu.

Naši pretekári sa v cieli maratónu umiestnili na týchto priečkach: 349. Tibor Tisza 3:20:12 hod. (bol to jeho stý maratón v živote), 455. Peter Buc 3:26:59 hod., 456. Jaroslav Horný 3:26:59 hod., 591. Rudolf Verba 3:33:21 hod., 690. Bartolomej Ficzere 3:39:03 hod., 858. Pavol Brandis 3:47:12 hod., 1215. Jaroslav Lehotský 4:03:56 hod. Ja som dosiahla čas 4:09:58 hod. a medzi 1210 ženami mi patrilo 419. miesto. Jediný člen nášho klubu, Ján Garčár, bežal polmaratón, kde dosiahol čas 2:01:06 hod. Všetci sme mali radosť z toho, že sme takýto supermaratón zvládli a nikdy nezabudneme na pohostinnosť a starostlivosť našich rodákov v Austrálii."