S MUDr. Ľubicou Ferenčákovou o syndróme vyhorenia

Počuli ste už o syndróme vyhorenia? Viete o tom, že ho po prvýkrát popísali len nedávno, v sedemdesiatych rokoch minulého storočia? Chápe sa ako strata profesionálneho a osobného záujmu, najčastejšie postihuje tzv. pomáhajúce profesie, ktoré sú náročné na komunikáciu a empatiu. A to najmä ľudí, od ktorých sa očakáva, že budú milí a chápaví k svojmu okoliu bez ohľadu na vlastnú náladu. Postihuje profesie, pre ktoré sú charakteristické vysoké nároky na výkon, bez možnosti oddychu a so závažnými následkami v prípade omylu. Výkon takejto práce býva spojený s veľkou zodpovednosťou a nasadením. K najrizikovejším povolaniam patria lekári, zdravotné sestry, policajti, učitelia, psychológovia, novinári. No vyhorieť môže ktokoľvek - upratovačka, robotník, manažér či vedec. O príčinách vzniku syndrómu vyhorenia, príznakoch i prevencii hovoríme s MUDr. Ľubicou Ferenčákovou.

· Aké sú najčastejšie príznaky syndrómu vyhorenia?
Je ich veľa. Únava a pokles výkonu, strata potešenia z práce, pocity depersonalizácie, keď človek koná automaticky, bez emócií, ako stroj... Niekedy sú to prejavy hnevu, dokonca cynizmu, v neskorších štádiách depresia a úzkosť, poruchy pamäte a sústredenia sa, poruchy spánku, ale i také telesné ťažkosti, akými sú napríklad problémy pri trávení, búšenie srdca, zvýšenie krvného tlaku, bolesti hlavy, chrbtice či sexuálne problémy. Vyskytne sa aj nespokojnosť, neschopnosť uvoľniť sa, sklony k zvýšenému konzumovaniu alkoholu najmä s cieľom uvoľniť sa, zníženie sebadôvery, ale aj problémy v medziľudských vzťahoch.

· Možno hovoriť o nejakom spúšťacom mechanizme?
Na rozvinutí syndrómu vyhorenia sa podieľa dlhodobé zotrvávanie v stresovej situácii a neuspokojovanie vlastných potrieb, ale aj vysoká miera emocionálnej záťaže, negatívny vplyv prostredia, pracovných podmienok či organizácie práce. Ide teda o faktory, ktoré pôsobia z vonkajšieho prostredia, ale aj o vnútorné faktory nášho organizmu. K samotnému vyhoreniu najčastejšie dochádza pri kombinácii obidvoch faktorov. Z vonkajších ide najmä o preťažovanie a nedostatok personálu, času a prostriedkov, neuspokojivú komunikáciu, nedostatok kladného oceňovania a v širšom zmysle aj o rýchle tempo dnešnej doby a súťaživý charakter našej spoločnosti. Z vnútorných faktorov sú to najmä osobnostné a povahové rysy.

· Kto má tendenciu vyhorieť?
Syndróm vyhorenia často postihuje ľudí, ktorí sú cieľavedomí, vytrvalí, súťaživí a zameraní na výkon. Majú tendenciu klásť si neprimerane vysoké ciele, nie sú schopní pribrzdiť a rešpektovať svoje fyzické a psychické hranice. Často majú sklony k perfekcionizmu a prílišnému zameraniu na detaily. Majú vysokú potrebu ocenenia a úspechu a predstava, že by mohli zlyhať, je pre nich neúnosná. Čítala som kedysi o prirovnaní nášho organizmu k autu. Ak pridlho jazdíte a miniete naftu, zasvieti vám kontrolka, potrebujete zastaviť a natankovať. Ak ju nerešpektujete, po istom čase sa už nepohnete vôbec. Človek však tieto kontrolky často ignoruje. Niektorí ľudia sa priam chvália tým, ako dlho nemali dovolenku, ako sú k dispozícii dvadsať štyri hodín denne alebo že nepoznajú víkendy a podobne. Keď sa ich však spýtate, aký je ich hodnotový rebríček, na prvé miesto dáva takmer každý zdravie.

· V čom vidíte problém vy osobne?
Dnešná doba je náročná na vysoké pracovné nasadenie, ale bohužiaľ zabúdame "dobíjať baterky" v čase svojho voľna. Možno s mojím osobným názorom nebudú mnohí súhlasiť, ale... Väčšina z nás má nonstop zapnutý mobil, kedykoľvek zazvoní, vždy sme k dispozícii. Pracovné veci riešime na svahu s lyžami na nohách, pri bicyklovaní s deťmi či pri nedeľnom obede so svojimi rodičmi, ktorých sme celý mesiac nevideli, na vyšetrení u lekára alebo uprostred dôverného rozhovoru s dospievajúcim synom. Ak naša myseľ žije neustále v tom, že musíme byť kedykoľvek v strehu a byť pripravení reagovať na pracovné záležitosti, v podstate neoddychujeme vôbec. Má takýto víkend alebo dovolenka vôbec zmysel? Každý človek je nahraditeľný a každý vie delegovať svoje právomoci v prípade svojej neprítomnosti. Zaujímavý je fakt, že ak by sme vážne ochoreli a išlo by nám o život, odrazu by nám ten mobil až tak veľmi nechýbal a pracovné záležitosti by za nás určite niekto vybavil. Človek má často problém rozdeliť veci na skutočne dôležité, ktoré neznesú odklad a na rôzne nepodstatné záležitosti, ktoré nás oberajú o čas.

· Čo teda robiť, aby sme nevyhoreli?
Dôležitý je postoj človeka k práci - samozrejme, má pociťovať jej zmysel, ale nemala by byť jediným cieľom a záujmom v jeho živote. Rodina či priatelia často vytvárajú akýsi ochranný štít a pomáhajú ľuďom zvládať záťažové situácie. Dôležité je pestovať si svoje záujmy a koníčky a robiť veci, ktoré nás napĺňajú energiou a dávajú nám chuť do života. Mojou obľúbenou otázkou, ktorú často dávam pacientom pri vyšetrení je: "Na čo sa dnes tešíte?" Skúste si ju položiť aj vy. Ak nájdete aspoň tri veci, je to dobré. Ale ak musíte dlho pátrať vo svojej mysli, asi niečo nie je v poriadku. A verte mi, nemám na mysli odpovede typu - cesta okolo sveta. Môže to byť aj popoludňajšia káva, podvečerná prechádzka so psom či čítanie dobrej knihy pred spaním alebo adrenalínový šport. K pocitu spokojnosti často prispievajú aj isté rituály. Napríklad nedeľná prechádzka s rodinou.

· Dlhodobejšie ignorovanie základných ľudských potrieb sa teda nevypláca?
Človek má rôzne potreby. Je to napríklad potreba spánku, jedla, pohybu, bezpečia, istoty, spolupatričnosti, uznania a sebarealizácie. Ak ich dlhodobejšie ignoruje, organizmus sa dostáva do ohrozenia a začína svietiť už spomínaná kontrolka. Sú situácie, keď človeku nepomôže ani dlhšia dovolenka a občas môže syndróm vyhorenia viesť k tomu, že človek potrebuje zmeniť zamestnanie, alebo dokonca prehodnotiť celý svoj doterajší životný štýl.

· A keď dlhodobý stres prerastie do depresie?
Treba navštíviť odborníka, ktorý môže okrem liekov ponúknuť aj psychoterapiu alebo nácviky rôznych druhov relaxácií znižujúcich telesné napätie. Mnohí zamestnávatelia si uvedomujú, že len spokojný a oddýchnutý pracovník môže byť dobrým zamestnancom. Je totiž známy fakt, že ak je miera stresu vysoká, pracovný výkon klesá. A na záver si neodpustím - každý mobil má tlačidlo, ktorým sa vypína. Občas ho stlačte...