V dennom stacionári Klubu Forresta Gumpa,n.o. zanechali železiarenskí dobrovoľníci kus dobrej roboty

Na dvore denného stacionára pre mládež a dospelých so zdravotným postihnutím na Užhorodskej ulici v Košiciach, ktorý prevádzkuje nezisková organizácia Klub Forresta Gumpa, sa napriek upršanému ránu schádzali prví dobrovoľníci už krátko po pol ôsmej. A hoci nevľúdne počasie nikoho netešilo, skupine železiarov i domácim brigádnikom nechýbalo odhodlanie urobiť všetky činnosti, ktoré si na sobotňajšie dopoludnie naplánovali. Peter Sepeši z OBAL-SERVISU prišiel medzi dobrovoľníkov tohto roku po prvý raz. „Práve tu bolo ešte jedno miesto voľné, tak som si povedal, že to je určite pre mňa,“ usmial sa, keď hovoril o tom, prečo prišiel pomôcť práve sem. „Isto to tak malo byť. Chcem pomôcť,“ ozrejmil svoje pohnútky. „Môžem maľovať, kopať, či robiť hocičo iné,“ núkal sa na robotu. Na dobrovoľnícky deň si vybral, ako napokon aj mnohí ďalší železiari, ktorí mali v tento deň zarezávať v zamestnaní, dovolenku. Podobne bol na tom aj strojník v divíznom závode Vysoké pece Tibor Bodnár, ktorý sa na firemných dobrovoľníckych dňoch zúčastňuje od začiatku ich existencie. „Dnešný deň som si nadrobil,“ uviedol sympatický hutník, ktorý rád pomáha deťom a podľa toho si aj vyberá dobrovoľnícke aktivity. Potešilo by ho, keby sa k nemu pripojili aj kolegovia. „Keď ich lákam, hovoria, že majú doma roboty dosť, ale veď jeden deň v roku by ich nezabil,“ myslí si. Premiéru medzi dobrovoľníkmi absolvovala aj Andrea Lacková, ďalšia z tímu dcérskej spoločnosti OBAL-SERVIS. „Chcela som si vyskúšať, aké to je,“ odpovedala operátorka spracovania dát na úseku balenia zušľachťovní a obalovej vetvy na otázku, čím ju podujatie oslovilo. Ako odborárka podporila aj kolegov odborárov, ktorých sa v stacionári aj tohto roku zišlo viacero. Stretli sme Moniku Jenikovú s manželom vysokopeciarom Robertom Jenikom, Pavla Gregu so synom Pavlom, Juraja Vargu, Evu Mihalikovú, Bartolomeja Feničina, Alexandra Tažika. Medzi známymi tvárami sme zbadali aj Jána Rybára z divízneho závodu Mechanika so synom, Vladimíra Ficeriho z toho istého závodu a ďalších dobrovoľníkov, ktorí sa rozhodli vymeniť pohodlie obývačky za zmysluplnú činnosť pre druhých.

Takzvaný „mokrý variant“ brigády plány trochu pozmenil, najmä pokiaľ išlo o maľovanie a skrášľovanie exteriéru stacionára, riaditeľka neziskovej organizácie Klub Forresta Gumpa Lucia Tažiková však mala o programe jasnú predstavu. „Chlapov by sme potrebovali v miestnosti budúcej telocvične, kde budeme odstraňovať starú omietku a pripravovať steny na nové nátery. Ďalší budú na dvore spratávať starú skládku a odpad nakladať do auta s prívesom, ktorým ho odvezieme do zberného dvora. Pre skupinu žien sme mali naplánované maľovanie oplotenia a zábradlia terasy, keďže prší, máme náhradné riešenie – šmirgľovanie a maľovanie kovových častí spojovacej chodby a nosníka. Ďalšia skupina bude pod natiahnutou strieškou na dvore skladať trampolínu. Neskôr ju osadíme na dvore. Ak by sa počasie umúdrilo, mohli by sme ešte pohrabať vonkajší dvor,“ prihovorila sa zhromaždenému osadenstvu. Nuž na približne päť hodín bohatý program, povedali sme si. Partia neotáľala a s vervou sa pustila do roboty. Ekonómky Gabriela Adamová, Jana Petrášová a Janka Mehlfärberová si vzali na starosť čistenie a maľovanie spojovacej chodby. „Keď sa rozbehneme, ideme naplno, prší alebo neprší,“ s dobrou náladou komentovali prácu so šmirgľom a farbou. Rybárovcov sme našli klčovať burinu na vnútornom dvore. Pasovali sa s ňou napriek lejaku. Peter Sepeši, Alexander Tažik a Vladimír Ficeri čistili dvor od odpadu. Lopaty sa v ich rukách len tak mihali. Ďalšia skupinka pod vedením Roberta Jeníka sa pustila do skladania trampolíny a nového altánku, Poriadne si „mákla“ aj skupina dobrovoľníkov v budúcej telocvični. S respirátormi na tvárach a škrabkami v rukách sa so starou omietkou mocovali aj colná deklarantka z útvaru GM pre logistické služby Mária Kóňová a odborová predáčka energetikov Eva Mihaliková. „Nie je to zase až také zložité, doma som to už svojpomocne robila,“ poznamenala M. Kóňová, ktorá prišla na dobrovoľnícke podujatie aj so synom Marekom už po druhý raz. Pod „patronátom“ Tibora Bodnára išla robota od ruky aj mladému Lukášovi, klientovi stacionára. Ruka v ruke obíjali steny a kachličky bývalej kúpeľne.

Krátko po deviatej hodine zavítal medzi železiarov aj prezident U. S. Steel Košice Scott Buckiso a viceprezident pre BSC Richard C. Shank. Po oboznámení sa s poslaním a aktivitami stacionára i pomocou železiarenských dobrovoľníkov v uplynulých dvoch rokoch, priložili ruky k dielu tiež. Pomohli chlapom v telocvični s odpratávaním sutín.

„Napriek zlému počasiu sme toho v sobotu urobili neočákavane veľa. V schátranej miestnosti, o ktorú plánujeme rozšíriť naše zariadenie, sme pripravili steny na ďalšiu úpravu. Vyčistili sme vnútorný dvor od divých drevín a vyniesli nahromadené konáre a lístie do zberného dvora. Zároveň sme vyčistili dvor od zmiešaného odpadu. Brigádnici dosť premokli aj v pršiplášťoch, od blata boli špinaví až po uši, napriek tomu pracovali naplno. Dúfame, že nikto z nich neprechladol. Podarilo sa tiež zmontovať novú trampolínu a altánok. Dobrovoľníci vyčistili tiež časť vnútorného dvora pod strieškou, kde, skrývajúc sa pred dažďom, aj namaľovali časť železnej konštrukcie. Veľmi si vážime obetavosť všetkých zúčastnených a prajeme im veľa úspechov v práci a spokojnosť v rodine,“ komentovala pomoc železiarov Lucia Tažiková z Klubu Forresta Gumpa, n.o.