Aj vy ste zazreli vo fabrike aj na tých najnepravdepodobnejších miestach zviera? Psa, diviaka, srnu či zajaca? Alebo sa napríklad mačky stali nebodaj vašimi občasnými spoločníčkami, nosíte im potravu z domu či dokonca kupujete údeniny v bufete? Nerobte to. Tým, že ich kŕmite, im v podstate ubližujete. Veď sú to prirodzení predátori, potravu si nájdu... Navyše, kontakt s nimi nie je bezpečný. Mnohým prirástli k srdcu, uľútostilo sa im a možno si k nim časom vypestovali blízky vzťah, no fabrické prostredie im vôbec nesvedčí. Skôr naopak. Je pre ne plné nebezpečenstiev, ohrození, rizikových zákutí... Veterinárny lekár Ladislav Molnár by vedel celé hodiny rozprávať o svojich skúsenostiach s vtákmi, mačkami, či inými cicavcami menšieho i väčšieho vzrastu pohybujúcimi sa vo výrobných prevádzkach, ktoré by sa milovníkom a ochrancom zvierat nepočúvali ľahko. Ale sú tu a sú skutočné. Hovoria o prechodových tuneloch plných mačacích výkalov, ktoré neraz badať aj v blízkosti šatní, o vyťahovaní utopených mačiek z chladiarenských nádrží, ich priškvarených telách v elektrických rozvodniach či rozmliaždených na cestách alebo v koľajisku... Taká je však pravda. I to, že vypínajú ističe a spôsobujú požiare.
Neočkované, neodčervené, často choré svojimi exkrementmi a močom ohrozujú v prvom rade naše zdravie, ale ich prítomnosť má aj iný rozmer. Znehodnocujú náš finálny výrobok, ktorý má v prípade obalových plechov pre potravinársky priemysel, kde platia veľmi prísne sledované hygienické normy a pravidlá, závažné následky. Nehovoriac už o reklamáciách a s tým spojených ekonomických stratách, na ktoré doplácame a ktoré sa v konečnom dôsledku dotýkajú nás všetkých. Tak či onak, prítomnosť zvierat v technologických procesoch je absolútne neprípustná. Kvôli ľuďom, výsledkom ich ťažkej roboty, ale aj vlastnej bezpečnosti zvierat.
Riešením podľa veterinárneho lekára, ktorého komplex služieb košická oceliareň na základe kontraktu využíva, je vytvoriť prostredie eliminujúce prítomnosť zvierat vo výrobe. Cieľom teda nie je ich likvidácia, ale eliminácia z výrobného prostredia. O to sa musí pričiniť každý. Nielen tým, že ich nebude kŕmiť a rozširovať tak ich nekontrolovateľný výskyt. Ak mačiatko naozaj niekto chce, môže si ho zobrať so sebou domov. Keď ho veterinár po odchyte na adopciu ponúka ľuďom, ktorí ho na pracovisku kŕmia, viacerí si ho chcú zobrať na starosť domov. Vtedy živé, chytené v klietkových pascách, opúšťajú fabriku a dostávajú sa von mimo firemného areálu. Nie sú naše. Nepatria nám. To preto...
Pozn.: „Zanietení“ záchranári nemusia klietkové pasce likvidovať. Tie zvieratám neublížia. To skôr človek, keď ich jedlom pripútava na miesto, kam nepatria. Ale inak sa o nich vôbec nestará...
(K téme sa vrátime na webe, aj v podnikových novinách.)
