Počas tridsiatich ôsmich rokov nechýbala v práci ani deň

Klára Giaková

Klára Giaková je milá, skromná žena, ktorú by nikdy v živote nenapadlo, že pre ňu taká samozrejmosť - prítomnosť na každej pracovnej zmene, môže niekoho zaujať. Aby nie, keď počas tridsiatich ôsmich rokov, ktoré prežila v našej spoločnosti, nechýbala na pracovisku ani raz. Ani raz nebola práceneschopná, ani raz nežiadala voľno kvôli chorobám detí alebo pre iný vážny dôvod. A pritom to v živote nemala ľahké.

"V železiarňach som začala pracovať hneď po maturite na strednej všeobecnovzdelávacej škole v roku 1967," spomína. "Začínala som na strojnopočetnej stanici. O rok na to som prestúpila medzi dopravárov. K železnici som mala blízko, železničiarom boli otec i sestra. Zaradili ma na dopravný úsek Haniska, kde som začínala ako polepovačka vozňov, neskôr som bola tranzitérkou a ostatných dvadsať rokov vozňovou disponentkou."

O tom, že to nebola žiadna prechádzka ružovou záhradou, svedčia i slová jej kolegu, prepravného referenta dopravného úseku Haniska Ondreja Krajňáka. "Pracovala v ťažkých podmienkach v nepretržitej prevádzke v dvanásťhodinových zmenách. Za každého počasia, vo dne i v noci sa pri práci často pohybovala v koľajisku medzi železničnými vozňami. O pani Kláre môžem povedať len to najlepšie. S prácou tejto obetavej ženy boli spokojní všetci jej nadriadení i najbližší spolupracovníci. S nikým nikdy nemala žiadne konflikty, s každým dobre spolupracovala, svedomito si plnila pracovné povinnosti. V kolektíve bola skutočne veľmi obľúbená."

Do huty dochádzala z Hrhova v okrese Rožňava. Vlakom každý deň. Po dennej zmene musela čakať na svoj vlak hodinu, o hodinu skôr prichádzala aj do nočnej zmeny. Popri dlhých pracovných dňoch stíhala aj svoju domácnosť a dve deti. "Veľa mi pomáhala mama i manžel," hovorí. Nič to však nemení na tom, že roboty bolo a je v domácnosti, ku ktorej patrí dom a záhrada, stále dosť. Zdá sa, že pani Klára si neoddýchne ani, ako sa vraví, na zaslúženom odpočinku. "Budem sa starať o vnúčatá a tiež o chorého otca," stručne načrtne svoje budúce dni. Je už taká. Žije najmä pre druhých. Rodina je pre ňu všetko. Pekné slová vyrečie aj na adresu svojich kolegov zo zmeny C, medzi ktorými absolvovala poslednú pracovnú zmenu v noci z 18. na 19. marca tohto roku. "Prácu som mala veľmi rada, boli sme výborný kolektív, takže sa mi neodchádza ľahko. Ďakujem za všetky slová uznania, ktorých sa mi od kolegov v posledný deň v robote dostalo."