Historická spoločnosť Imricha Henszlmanna pátra po menej známej minulosti mesta
Niekto vo voľných chvíľach zbiera známky, iný holduje hudbe alebo záhradke. Výskumník a vývojár U. S. Steel Košice Tomáš László miluje
históriu už od študentských čias. Pri výbere profesie si síce vybral inú cestu, tvrdí však, že sa navzájom nevylučujú, ba naopak. Vedecké postupy pri získavaní poznatkov plne aplikuje aj pri bádaní
po stopách minulosti.
"Začalo sa to pohľadnicami," hovorí. "Ako stredoškolákovi sa mi dostali do rúk rôzne staré obrázky. Prezeral som si ich a zároveň premýšľal,
aké osudy sa viažu k miestam, ale i ľuďom, ktoré zobrazujú. Neostalo iba pri premýšľaní, začal som sa "vŕtať" v archívoch, knižniciach, zbieral som fakty medzi žijúcimi pamätníkmi, obchádzal
cintoríny a tak som si postupne skladal detaily z menej známej histórie mesta Košice v ktorom som sa narodil, žijem a ktoré mám rád. Intenzívne sa histórii venujem približne dvadsaťpäť rokov.
Zaujíma ma prevažne obdobie ostatných sto rokov, ale aj staršie dejiny mesta."
Nie je to pritom žiadne bádanie na vlastnú päsť. Už niekoľko rokov je členom Historickej spoločnosti Imricha Henszlmanna, (Dr. Imre Henszlmann - košický rodák (1813 -
1888), pôvodným povolaním lekár, neúnavný bojovník za záchranu vzácnych pamiatok v Košiciach a okolí, zakladateľ Hornouhorského múzea v Košiciach. Dnes jeho pamätnú tabuľu nájdete na Hlavnej ulici
na dome s popisným číslom 32 - pozn. autorky), ktorú v roku 1992 založila hŕstka Košičanov pod vedením nadšenca Juraja Halásza. "Cieľom spoločnosti je objavovať a zachovávať vecné a písomné
pamiatky viažuce sa k histórii Košíc a popularizovať ich," približuje činnosť dobrovoľného združenia, ktoré pre nás znovu objavilo "zabudnutých" Košičanov.
"Určite málokto vie, že v Košiciach sa narodil projektant Korintského prieplavu a spoluprojektant Panamského prieplavu Béla Gerster. Trojjazyčnú pamätnú tabuľu
nájdete od roku 1998 na priečelí jednej z budov na rohu Hlavnej a Zvonárskej ulice. Nemalé úsilie členov spoločnosti prispelo k tomu, aby sa do oficiálnych štatistík Medzinárodného maratónu mieru v
Košiciach zarátalo aj päť vojnových ročníkov. Vyhľadávali sme a aj vyhľadávame občianske i vojenské obete prelomových udalostí rokov 1848/1849 a 1918/1919 v meste a okolí, zmapovali sme
bombardovanie Košíc v roku 1941, ktoré malo dvadsaťdeväť obetí z radov občanov i vojakov. V edícii vydávame viacjazyčné publikácie, ktoré sa zaoberajú napríklad starými cintorínmi a pohrebnými
miestami v Košiciach, mini bedekre po košických historických kostoloch, atakďalej. Organizujeme semináre, prednášky i tematické výstavy. V tomto roku to bola napríklad v múzeu Vojtecha Löfflera
výstava venovaná stému výročiu privezenia a znovu pochovania telesných ostatkov Františka II. Rákócziho a jeho druhov v Košiciach," približuje T. László výsledky práce členov spoločnosti,
po ktorých, vraví s neskrývanou hrdosťou, radi siahnu aj profesionálni historici. V roku 2003 ich neobišli ani dokumentaristi Českej televízie, ktorí nakrútili v Košiciach pre projekt Osudové
okamihy dva diely venované bombardovaniu mesta v roku 1941 a tragickej havárii električky pri amfiteátri v roku 1978.
"Dá sa povedať, že pátranie v minulosti mesta mi vypĺňa takmer všetok voľný čas. Ale robím to rád. Zaujíma ma to, som presvedčený, že by sme nemali byť
ľahostajným a nevďačným potomstvom svojich predkov," vyznáva sa T. László.