Vyhlásili výsledky siedmeho ročníka grantového programu Spoločne pre región
V Bruseli sa pred dvomi týždňami uskutočnilo stretnutie Európskej rady (ER) tvorenej hlavami štátov 28 členských krajín Európskej únie (EÚ). Rokovali o energetickom a
klimatickom rámci do roku 2030 a o konkurencieschopnosti priemyslu. Ako sme pred niekoľkými dňami v tejto súvislosti uviedli v liste lídrom EÚ a členských krajín, kľúčové je znovu nastoliť
rovnováhu medzi priemyselnou, energetickou a klimatickou politikou EÚ s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Dlho očakávané stretnutie sa napokon zameralo hlavne na zníženie
vysokej energetickej závislosti Európy na Rusku, čo je relevantné v súvislosti s vyhrotenou situáciou na Ukrajine. Lídri EÚ sa zaviazali dosiahnuť konečnú dohodu o energetickom a klimatickom rámci
2030 v októbri tohto roku.
Pre nás je veľmi dôležité, že sa diskutovalo aj o tom, ako znížiť energetické náklady európskych podnikov, aby mohli držať krok s konkurenciou z iných častí
sveta. Rada sa zhodla, že sa musia urýchliť snahy o dosiahnutie jednotného vnútorného trhu s energiou a zlepšiť tok energií naprieč kontinentom s viacerými možnosťami prepojení, vrátane spätného
chodu. Bude tiež potrebné postupne zmeniť mechanizmus podpory pre obnoviteľné zdroje energie smerom k nákladovo-efektívnemu a trhovému modelu. Rada zároveň vyzvala členské krajiny, aby znovu
preskúmali svoje národné systémy podpôr, ale aj regulačné (daňové a sieťové) poplatky, s cieľom znížiť ich negatívny dopad na celkovú cenu energií.
Zvlášť dôležité je to v prípade energeticky náročných odvetví, ako je to naše. Na Slovensku regulačné zaťaženie (podpora obnoviteľných zdrojov, sieťové a prevádzkové
poplatky) tvorí v našom sektore takmer 40 percent z celkového účtu, ktorý platíme za elektrickú energiu, čo je najviac v rámci celej EÚ. Podiel poplatkov za obnoviteľné zdroje energií je vo
výslednej cene elektriny viac ako dvojnásobne vyšší ako priemer v EÚ. Dôsledkom je naša veľmi nevýhodná situácia nielen v porovnaní s konkurentmi mimo EÚ, ale aj v jej rámci. Centrum pre európske
politické štúdie nedávno vydalo štúdiu o komponentoch cien a nákladov na energie v európskom oceliarskom priemysle, ktorá vychádza z reálnych dát podnikov. Vyplynulo z nej, že kým naši konkurenti v
severozápadnej Európe platili v roku 2012 priemerne 59,4 eur za 1 MWh elektrickej energie, naša cena v tom istom čase presahovala 103 eur/MWh, čo je v rámci nášho odvetvia najviac v Európe. Takéto
znevýhodnenie nie je z pohľadu konkurencieschopnosti udržateľné.
Správa Komisie o cenách energie z januára tohto roku potvrdila, že európsky priemysel platí dva až trikrát vyššie ceny za elektrinu a plyn, ako naši najväčší
konkurenti mimo EÚ. Ukázala však aj to, že náš priemysel je globálnym lídrom v energetickej efektívnosti a uhlíkovej náročnosti výroby. Inými slovami - na tonu vyrobenej ocele spotrebujeme menej
energie a vypustíme menej CO2 ako výrobcovia mimo EÚ. Je to jasný dôkaz, že európsky priemysel nie je nepriateľom environmentálnych zámerov a cieľov súvisiacich s klímou. Práve naopak, sme súčasťou
globálneho riešenia ako čeliť a zastaviť klimatické zmeny. EÚ preto musí prehodnotiť svoje najvýznamnejšie politiky, aby zastavila únik investícií a sťahovanie svojho priemyslu. Inak budeme
exportovať naše pracovné miesta do krajín s menej prísnou reguláciou a súčasne importovať CO2 prostredníctvom produktov, ktoré boli doteraz tradične vyrábané v EÚ. Ovzdušiu a klíme to nepomôže, ale
poškodí.
Sme si istí, že európske energetické a klimatické ciele je možné dosiahnuť aj bez pochovania európskeho priemyslu. A práve takéto riešenie očakávame od Európskej rady.
Je nevyhnutné, pre nás všetkých, aby oceľ bola aj naďalej vyrábaná v Európe.