Edita Šlauková z divízneho závodu Doprava bude opäť po rokoch hrať ženskú hokejovú ligu
Keď vstúpite do jej kancelárie, už na prvý pohľad je jasné, že ste prišli za športovkyňou. Rôzne blyštiace sa trofeje na stenách hovoria za všetko. Pri dôkladnejšom preskúmaní zistíte, že pochádzajú z našich firemných športových hier. „Je to len taký výber. Všetko by sa tu nezmestilo, zvyšné mám doma,“ s úsmevom okomentuje svoju zbierku Edita Šlauková z divízneho závodu Doprava. Skladníčka a operátorka spracovania dát je nielen úspešnou účastníčkou našich Letných a Zimných športových hier zamestnancov U. S. Steel Košice. Má za sebou aj bohatú kariéru výkonnostnej športovkyne.
SÚPERILA S KALISKOU
Zaujímavosťou je, že ocenenia a víťazstvá žala v disciplínach, ktoré sú príznačné skôr pre mužov. Detstvo prežila hraním futbalu a hokeja v chlapčenskom kolektíve, čo možno predurčilo jej neskorší záujem práve o silové a adrenalínové športy. Veď posúďte sami.
„Na základnej škole som začala robiť vodný slalom a zjazd. Čo ma na tom bavilo? Jednoznačne voda,“ smeje sa niekdajšia výborná vodáčka. Trénovala v TJ Slávia VŠT Košice pod dohľadom Igora Mokriša a neskôr Pavla Niežgotského a Gréty Čandovej. V mládežníckych kategóriách sa stala majsterkou Košíc a pochváliť sa môže aj titulom vicemajsterky Slovenska v disciplíne K1. S nostalgiou si stále spomína na súperenie s našou najúspešnejšou vodáčkou Elenou Kaliskou. Prebrázdené má všetky areály na Slovensku, divokú vodu zdolávala v Liptovskom Mikuláši, Dolnom Kubíne, Žiline či Bratislave. Doma trénovala na Hornáde v lokalite Tri súdky pri Ťahanovciach. „Bolo to náročné, makali sme od marca do októbra, takmer celý rok. Výnimkou boli zimné mesiace, keď bol na Hornáde ľad,“ spomína si. Silová náročnosť i chladné podmienky si vyžiadali svoju daň, časom začala mať zdravotné problémy. „Tŕpli mi prsty na rukách, mávala som veľké bolesti. Nakoniec som sa musela s týmto športom rozlúčiť.“ Skončila pomerne skoro, ešte ako stredoškoláčka. Na zurčiacu vodu však nezanevrela. S deťmi a manželom, hovorí, chodia splavovať na raftovom člne rôzne slovenské rieky. Najobľúbenejšie sú Dunajec a Poprad.
ŽENSKÝ HOKEJ OBJAVILA V „TELKE“
V roku 1986 sa zamestnala v železiarňach, v závode Doprave, ktorému ostala verná dodnes. Pohyb jej pomaly začal chýbať až jedného dňa sa v jej živote objavil nový šport. „V televízii ukazovali reportáž zo ženského hokeja. Nadchlo ma to a rozhodla som sa, že to skúsim. V tom čase sa v Košiciach formoval ženský hokejový klub, ktorý trénoval Vladimír Kanuščák. Začínala som od nuly, musela som sa naučiť korčuľovať i techniku s hokejkou,“ hovorí o jej ďalšom športe, ktorý nehrajú len tvrdí chlapi. Edita Šlauková bola pri tom, keď Košičanky po prvýkrát vstúpili do ligy. Vtedy však ešte vystupovala pod dievčenským menom Jarabeková. Písal sa rok 1991. „V tom čase sa nehrala celoštátna liga, ale iba turnaj o Majstra Slovenska. V konkurencii šiestich tímov sme skončili na druhej priečke za Popradom,“ konštatuje niekdajšia krídelníčka, ktorá hrala s číslom dvadsaťštyri. Skrýval sa za ním vek, v ktorom s hokejom začínala. So zlepšujúcimi sa výkonmi si onedlho vybojovala miestenku do ženskej hokejovej reprezentácie. Podobne ako muži sa museli prebíjať od najnižších divízií.
Dnes už si s úsmevom na tvári spomína, ako kedysi trénovali. Bolo to ešte za éry VSŽ a starého zimného štadióna Ladislava Trojáka. „Aby sme mohli trénovať, museli sme predávať bulletiny počas zápasov mužov. Večer štadión upratať a za odmenu sme dostali prístup na ľad. To boli časy...,“ smeje sa. Ligu hrala až do roku 1996, keď éru ženského hokeja v Košiciach ukončilo zbúranie starého „zimáku“, ktorý až po rokoch nahradila Steel aréna. Keďže bola stále členkou reprezentácie, musela si nájsť nový klub. Na tri roky sa upísala novovznikajúcemu družstvu v Prešove. S pribúdajúcim vekom a neskorším založením rodiny s aktívnym hokejom skončila.
PO ROKOCH COMEBACK
Po športovej stránke však nezaháľa ani teraz. Už roky sa aktívne zúčastňuje letných i zimných športových hier. Získala množstvo cien v rôznych disciplínach, v jednom roku ju vyhlásili aj za najlepšiu športovkyňou medzi všetkými železiarmi. Súťažila už na bežkách a v slalome, v lete potom na in-line korčuliach, na bicykli, v squashi, stolnom tenise, kolkoch.
Okrem toho už päť rokov hrá s mužstvom Teplej valcovne hokejový turnaj o Putovný pohár prezidenta USSK. A to má ešte za sebou dva zoskoky padákom!
Najväčší „bonbónik“ si však necháva na záver. „Ženský hokejový klub Ice Dream Košice sa tento rok prihlásil do prvej ligy. Oslovili ma, či by som im neprišla pomôcť. Prikývla, som na ponuku, pretože chcem byť motiváciou pre mladšie dievčatá a verím, že im ešte mám čo ukázať,“ odkazuje nestarnúca športovkyňa.
