Na Dubníku pomáha mládež zachrániť jedinečnú baňu

Deti, ktoré minulý týždeň pomáhali pri obnove areálu bane. Počasie im však neprialo...

Najstaršie informácie o drahom opáli pochádzajú približne z roku 500 pred naším letopočtom. Pomerne podrobne ho v jednom zo svojich diel opisuje antický spisovateľ Plínius slovami: Nijaký iný drahokam nie je svojím vzhľadom príjemnejší očiam. Uvádza tiež, že rímsky senátor Nónius radšej zvolil vyhnanstvo, akoby odovzdal svoj prsteň s veľkým opálom Markovi Antóniovi. Hoci starovekí autori nepoznali miesta nálezu týchto drahých kameňov, drahé opály, ktoré popisovali ako vyznačujúce sa intenzívnou farbohrou a výraznou opalescenciou, sú typické pre opály z Dubníka, blízko obce Červenica, neďaleko Košíc. Odborníci sa preto prikláňajú k názoru, že drahé opály staroveku pochádzajú práve odtiaľ. Prvá písomná zmienka o ich ťažbe na Dubníku pochádza z roku 1597 v povolení, ktoré vydal cisár Rudolf II pre Alberta Magnusa z Wroclavi. V neskorších dobách bane prešli do rúk mnohých nájomcov, z ktorých najvýznamnejším bola rodina Goldschmiedtovcov. Počas jej éry bola ťažba drahých opálov na vrchole. V baniach pracovalo viac ako 250 ľudí a trinásť brusičov. Dubnický opál bol vysoko cenený a vyhľadávaný na svetových trhoch. K najkrajším kusom z tohto obdobia patria Oči sveta a Žiara rosy, ktoré mali po vybrúsení hmotnosť 106 a 186 karátov. Koncom devätnásteho storočia bolo odkryté najväčšie hniezdo drahého opálu o rozmeroch 75x50x3 centimetre, ktoré obsahovalo veľmi kvalitný drahý opál o celkovej hmotnosti viac ako 120 tisíc karátov. Doteraz najväčší známy kus sa našiel v potoku. Pre svoju nádhernú a zvláštnu farbohru ho pomenovali Harlekýn. V čase nálezu, v roku 1771, ho ocenili na 700 tisíc zlatých dukátov. Dnes je uložený vo viedenskom technickom múzeu.

Ťažba opálu na Dubníku sa skončila v roku 1922. Banské zariadenia i hospodárske budovy postupne chátrali. Z unikátnej osady zostali len rozvaliny. Zabrániť ich dokonalej skaze si dala za cieľ nadácia Dubnícke opálové bane, ktorá vznikla v roku 1999.

"Naším zámerom je zachrániť baňu, vybudovať podzemné múzeum i skanzen na povrchu, náučné chodníky a v neposlednom rade ochrániť zimoviská chránených netopierov," necháva sa počuť správca nadácie Martin Jančok, mladý banský inžinier, ktorý tomuto cieľu venuje, ako sa hovorí, dvadsaťštyri hodín denne. Neľahká úloha. Žiada si financie, ktorých nikdy nie je dosť... Aj preto tu veľmi radi prijmú akúkoľvek pomocnú ruku. Pred tromi rokmi začala nadácia v areáli bane usporadúvať letné tábory mládeže. Chlapci a dievčatá z blízkeho okolia, ale i zďaleka, pomáhajú pri čistení budúcich náučných chodníkov, odkrývajú zvyšky starej baníckej školy, tí starší pracujú aj v podzemí. Martin Jančok si veľmi pochvaľuje i skupinu rómskych skautov z blízkej Červenice. Ako vraví, sú veľmi aktívni, šikovní, samostatní, netreba im viackrát hovoriť čo a ako treba urobiť...

V máji tohto roku sa zástupcovia spoločnosti U. S. Steel Košice a Nadácie Dubnické opálové bane dohodli na spoločnom projekte - letnom tábore opálových permoníkov pre rómsku mládež vo veku od dvanásť do šestnásť rokov. Šesť z desiatich týždenných turnusov obsadí viac ako šesťdesiat rómskych detí, najmä z Lunika IX, ostatné štyri turnusy tak, ako po minulé roky, mladí ľudia z okolia bane. Prvé rómske deti už majú pobyt v tábore spolu s kňazom Jozefom Červeňom za sebou, ďalšie ho absolvujú v najbližších týždňoch.

"Ráno budíček o 8.30, vzápätí rozcvička a raňajky, potom nasledovala nenáročná brigáda," popisuje začiatok dňa Martin Jančok. "Mládež čistila okolie chaty, upravovala príjazdovú komunikáciu a cestu popri banskej osade. Bol čas na prácu i zábavu, ale i poznanie." Cieľom tábora je vytvárať pozitívny vzťah nielen ku kultúrnym, ale i prírodným hodnotám. Zážitkom pre rómske deti bol určite aj odchyt netopierov do sietí a beseda s odborníkom spojená s premietaním diapozitívov z ich života.