Dobrovoľníci o svojich dojmoch a skúsenostiach zo služby v charitatívnom stánku

Aj vy ste nasávali vianočnú atmosféru na Hlavnej ulici? A boli ste aj pri našom charitatívnom stánku? Jeho chod od 4. do 22. decembra pomáhali zabezpečovať okrem kompletného tímu z útvaru Riaditeľa pre vonkajšie vzťahy U. S. Steel Košice, ktorý túto aktivitu pripravil už po deviaty raz, aj ďalší dobrovoľníci z radov košických oceliarov a študenti zaradení do štipendijného programu spoločnosti. Opýtali sme sa na ich dojmy i skúsenosti, ktoré počas svojej služby v prospech iných zažili.

Rasťo Šelepský v stánku „dobrovoľníčil“ už viackrát. V tomto roku si vzal službu, keď sa v ňom prezentoval Artest – polyestetické vzdelávanie znevýhodnenej mládeže. „Už to akosi patrí k mojim Vianociam. Teším sa na stánok, lebo tam stretnem ľudí z celkom iného prostredia v akom sa celý rok pohybujem. Je o čom debatovať. Zážitkom je aj pozorovať tých, ktorí sa pri stánku zastavia. Niekto iba preto, lebo sa im páči nejaká ozdobná vecička, ktorú za malý finančný príspevok ako odmenu môžu dostať. Iní sa vážne zaujímajú o organizáciu, ktorá sa v stánku prezentuje. Prispejú väčšou sumou a darček ich až tak nezaujíma. Stalo sa, že sa pri stánku zastavili deti, ktoré boli v Košiciach na školskom výlete. Na Hlavnej im dala učiteľka na chvíľu rozchod. Možno desaťročný chlapec ukázal v ruke tri eurá, ktoré, ako nám neskoršie vysvetlil, dostal od rodičov na celý deň a dvojku chcel hodiť do pokladničky. Najprv som mu vysvetľoval, že je super, že chce prispieť, ale od neho to nemôžeme prijať. Nedal sa odbiť. Tak som mu peniažky rozmenil na drobné a do pokladničky som mu dovolil vhodiť pár centov. Samozrejme, že bol za to aj nadštandardne odmenený. Takýto zážitok znásobí atmosféru Vianoc,“ podelil sa s milou skúsenosťou predák elektroúdržby ZPO, ktorý dobrovoľníctvu venuje zo svojho osobného voľna kopu času po celý rok. „Vrele odporúčam všetkým kolegom si to odskúšať a raz za čas urobiť niečo bez nároku na odmenu. V dobrovoľníckych organizáciách stretnete ľudí s pozitívnym zmýšľaním. Som rád, že firma dáva priestor dobrovoľníctvu. Je v tejto oblasti pre región vzorom,“ pochválil U. S. Steel Košice.

Myslí si to aj Alica Mašlejová, riaditeľka pre metalografiu a analýzy porúch z útvaru GM pre výskum a vývoj USSE, ktorá sa za pult firemného stánku postavila v tomto roku tri razy. A to spolu s dobrovoľníkmi zo Základnej umeleckej školy na Kováčskej ulici, Autistického centra Rubikon a Reedukačného centra na Bankove. „Za tie roky sa neziskové organizácie naučili prezentovať sa a oslovovať širokú verejnosť. Subjekty boli zo začiatku prekvapené, že povedomie o ich aktivitách nie je na úrovni ako si mysleli a že je potrebné sa aktívne prezentovať. Dnes už túto potrebu pochopili a preto sú aktívnejšie hlavne v komunikácii. Tiež je úžasné, že je potrebné si príspevky zaslúžiť a niečo pre to aj urobiť, poznamenala a doložila, že takto získané prostriedky sú potom cennejšie, ako keby im prišli rovno na účet a motivované sú aj deti, aby sa stali súčasťou dobrovoľníctva. „Je zaujímavé sledovať ľudí, ako pristupujú k charite. Zväčša prekvapia jednotlivci, od ktorých by to človek ani nečakal a ktorí prispejú najviac. Obecne deťom ľudia radi prispejú a výrobky od najmenších sú najúžasnejšie, hoci darčeky od umeleckých škôl majú tiež svoju neodškriepiteľnú umeleckú hodnotu a robia radosť. Potešiteľné je, že sa spolu vyvíjame k lepšiemu a človek si uvedomí hodnotu pomoci a spolupatričnosti v širšej rodine a možno osobné problémy nie sú až také horúce, ako by sa zdalo. Páči sa mi tiež, že v predsviatočnom období sa veľa kolektívov z fabriky stretávalo pri stánkoch, aby okúsili vianočnú atmosféru.“

K dobrovoľníckym stáliciam, a to nielen v charitatívnom stánku, ale aj počas Dňa narcisov či Dní dobrovoľníkov U. S. Steel pre Košice, patrí i Katka Dittelová, asistentka v útvare GM pre inžinierske činnosti. Na Hlavnej pomáhala Rodičovskému združeniu pri Základnej umeleckej škole na Bernolákovej i „neziskovke“ ArtEst – polyestetické vzdelávanie znevýhodnenej mládeže. „Rada pomáham, kde sa to len dá a k tomu vediem aj svoju sedemročnú dcérku,“ vyznala sa. Zdôraznila tiež, že vysoko pozitívne hodnotí fakt, že naša spoločnosť umožňuje každoročne prezentovať sa rôznym neziskovým organizáciám v charitatívnom stánku. „Je milé vidieť ručne vyrobené výrobky a stretnúť ľudí, ktorí ich vyrábajú a dajú do každého kúsok svojho srdca. Veľa ľudí si ich kúpilo a chápalo, akú majú cenu. Viacerí sa pristavili a išli ďalej...“ Niektoré momenty a zážitky sa nadlho vryjú do pamäti a nútia premýšľať. Ako keď prišiel k stánku jeden starší pán, už na dôchodku a ospravedlňoval sa, že nemá z čoho prispieť. „Mrzelo ho to, lebo náš stánok navštevuje každý rok, ale tentoraz mu nezvýšili peniaze... Banka mu stiahla nejaký poplatok a bol pár eur v mínuse. Dala som mu aspoň pohľadnicu a popriala pekné sviatky.“ Katka počas svojho dlhoročného pôsobenia v našom stánku mala možnosť stretnúť a spoznať zástupcov veľkého množstva neziskových organizácií. „Vypočula som si rôzne príbehy a osudy ľudí, ktorí to v živote nemajú ľahké. Vtedy si človek uvedomí, aký vzácny dar má. Zdravie.“

Štipendistka spoločnosti U. S. Steel Košice Kristína Jajková dohliadala na chod stánku vlani i v tomto roku. „Pár hodín v ňom mi umožnilo rozprávať sa s ľuďmi z neziskových organizácií, ktorí to, čo robia, vnímajú ako svoje poslanie. Aj keď je ich práca po všetkých stránkach náročná, snažia sa ju vykonávať najlepšie ako vedia a úsmev na tvári im nechýba. Ukázali mi trochu iný pohľad na každodenný svet. Vždy, ma potešilo, keď niekto prišiel a na zbierku prispel,“ konštatovala. Doložila tiež, že je príjemným pocitom vedieť, že v Košiciach je stále kopa ľudí, ktorí si možno práve odopreli nejakú kávičku a radšej pomohli tým, ktorí to potrebujú. „Som rada, že aj ja som mohla byť súčasťou tejto pomoci aspoň malým dielikom. Rada sa zúčastním aj budúci rok.“

V štúdiu na vysokej škole spoločnosť U. S. Steel Košice podporuje aj Róberta Lapčáka. Budúci hutnícky inžinier vyjadril presvedčenie, že jeho služba v stánku i zanietenie zástupcov organizácie, ktorej pomáhal, mala pre všetkých zmysel. Najviac ho na neziskovej organizácii Únia vzájomnej pomoci ľudí a psov, ktorú si vybral, zaujala možnosť adopcie zvierat, a s tým spojená ich záchrana. „Veľmi potešilo a zároveň prekvapilo množstvo ľudí s plnými taškami vecí pre psíkov, ktorí k nám prišli. Išlo o staré oblečenie, pelechy, granule a ďalšie potreby. Myslím si, že pomoc hociktorej neziskovej organizácii je potrebná a prospešná a najmä v tento vianočný čas vítaná.“

„Pomáhať som bol v sobotu, 5. decembra, a to fondu ŠANCA, ktorý podporuje mladých ľudí Spojenej školy na Opatovskej ceste,“ pridal svoje postrehy ďalší štipendista košickej oceliarne Peter Vook. „Našu službu sme mali večer, čo bolo úžasnou príležitosťou na zažitie skutočnej atmosféry Košických Vianoc, ktorej sme sa nevedeli nabažiť. Osobne sa mi páčila poloha stánku - hneď blízko pódia, takže sme mali aj peknú kultúrnu vložku. Práca s ľuďmi zo spojenej školy bola naozaj konštruktívna, sú to šikovní, tvoriví ľudia. Bol som užasnutý, aké krásne diela dokázali vytvoriť postihnuté deti a s akou oddanosťou k tomu pristupujú aj ich učitelia. Napríklad keď okoloidúcim radili, ako vyrobiť takýto náramok, alebo takéhoto snehuliaka. O to viac si cením radostný pohľad malých detí, keď zbadali nejaké pekné dielo a ťahali rodičov k nášmu stánku.“

Po minulé roky sa štipendista Roman Štaňo pri stánku neraz zastavil, v tomto roku si už vyskúšal, ako to chodí na druhej strane pultu. „Vianočné trhy majú skvelú atmosféru a byť jej súčasťou je pekné. Obzvlášť, keď pri tom človek pomáha dobrej veci,“ dal nám vedieť. „Slúžil“ spolu s dobrovoľníkmi z umeleckej školy, práce jej žiakov videl po prvý raz a veľmi sa mu páčili. „Darčeky a upomienkové predmety sa rozobrali skutočne rýchlo, no nečudo... Peniaze vyzbierané na nákup výtvarných pomôcok budú nesporne dobrou investíciou...“

Pekné a pokojné Vianoce všetkým ľuďom dobrej vôle.