Hokejisti HC Košice postúpili zo semifinále cez Skalicu, v pondelok rozohrali finálovú sériu so Slovanom
V piatok uplynulého týždňa zažila vypredaná Steel Aréna krásny hokejový večer. Rozhodujúci siedmy semifinálový duel medzi Košicami a Skalicou sa hral v našom meste a
po strhujúcom priebehu, keď domáci hokejisti prehrávali už 2:4, napokon Košičania zvíťazili 5:4 (na zápasy 4:3) a konečne, po piatich rokoch, sa dočkali finále hokejovej extraligy. V roku 2003 ho
hrali tiež s bratislavským Slovanom a prehrali na zápasy 0:4. V metropole východu sa majstrovský titul naposledy oslavoval pred deviatimi rokmi, v roku 1999, na ľade zimného štadióna na
Kavečianskej ceste. Aj vtedy hrali Košičania vo finále so Slovanom, nad ktorým zvíťazili 3:1 na zápasy.
Na ľade i v útrobách Steel Arény sa dlho oslavovalo, Oceľ východu zaznamenala aspoň niektoré radostné vyjadrenia hráčov HC Košice. Kapitán Peter Bartoš:
Som šťastný, vlastne sme všetci šťastní. Tým, ktorí nám nepriali, sme dali jasne najavo, že nemáme starú obranu, ale skúsenú a tieto skúsenosti chlapci v obrane vedeli využiť. Čo v
nasledujúcich dvoch dňoch? Budeme ešte chvíľu oslavovať, potom oddychovať a užívať si postup do finále.
V rozhodujúcom súboji exceloval Jaroslav Kmiť, ktorý strelil dva góly a na ďalšie dva prihral: Bol to najťažší zápas tejto série a aj v
mojej kariére. Boli to nervy, najmä keď sa nám tento súboj už vymykal spod kontroly. Zomkli sme sa, chlapci dreli a vyšlo nám to. Sme radi, že sme vo finále. Aké to bude v boji o titul?
Bratislavčania majú za sebou tiež ťažkú semifinálovú sériu, rozhodujúce však bude, komu ostalo viac síl. Aj jeden z najlepších hráčov HC v play-off Michel Miklík sa
rozhovoril s úsmevom: Teší nás, že sme nepadli na kolená ani vtedy, keď to s našimi postupovými ambíciami nevyzeralo ružovo. Poznali sme kvality súpera a vedeli sme, že domáce
prostredie musí byť našou výhodou, čo sme na sto percent využili. Nešlo všetko ako po masle, Skaličania trestali každé naše zaváhanie, ale burcovali sme sa navzájom a dali do toho
všetko.
Hľadisko zmeravelo v 25. minúte, keď v bránke kiksol domáci gólman Miroslav Lipovský a hostia zvýšili do prázdnej bránky na 4:2 v ich prospech. Ako to
videl Miro spod masky? Bol to asi môj najhorší moment z celej sezóny. Neviem si to vysvetliť, asi som bol premotivovaný. Tento zápas bude pre mňa navždy nezabudnuteľný. Cítil som sa
strašne, ale našťastie chlapci ma podržali, povzbudili, bolo vidieť, že túto moju chybu chcú napraviť. A neuveriteľnou túžbou po víťazstve aj napravili.
Finálovú sériu začali hokejisti HC Košice na ľade v Bratislave. V prvom zápase, ktorý odohrali v pondelok, 31. marca, sa im nedarilo, keď podľahli Slovanu 2:4. Ani
jedno mužstvo v prvom finálovom súboji neoslnilo a belasí vyhrali vďaka lepšej efektivite v zakončení. Po ťažkej semifinálovej sérii sa obaja finalisti na ľade trápili a prvé tri góly si vlastne
hokejisti HC Košice vyrobili sami. V úvodnej tretine naši hráči hrubými chybami naštartovali domácich k víťazstvu. Kto čakal na výraznejší tlak zo strany Košičanov, ten sa ho nedočkal. V pondelok
sme hrali tak, akoby o nič nešlo a pritom ide o finále, o titul. Kto videl najmä náš posledný súboj so Skalicou, mohol porovnávať, že v Bratislave chýbala našim hráčom bojovnosť, dravosť, báli sa
ísť do osobných súbojov, chýbali fyzické kontakty a hlavne srdce.
V druhom finálovom zápase play-off, ktoré sa hralo včera po uzávierke tohto čísla Ocele východu, sa z tejto prehry chceli Košičania rýchlo spamätať. Poučiť sa z chýb,
hrať jednoduchšie a zodpovednejšie. Veď ich cieľom pred odchodom do Bratislavy bolo, aby sa v piatok, 4. apríla, začal tretí finálový zápas o 17. hodine v Steel Aréne za nerozhodného stavu 1:1 na
zápasy. Aj štvrtý finálový súboj medzi HC Košice a Slovanom Bratislava sa hrá v Košiciach, o deň neskôr - v sobotu, 5. apríla, o 17. hodine.