Prezident U. S. Steel Košice David J. Rintoul sa stretol s najlepšími účastníkmi MMM v Košiciach

V piatok 28. októbra 2011 pozval prezident U. S. Steel Košice David J. Rintoul najlepších účastníkov tohtoročného MMM z radov zamestnancov spoločnosti na slávnostný obed, aby sa s nimi podelil o bezprostredné zážitky z trate a ocenil ich úsilie i dosiahnuté výsledky. Na stretnutí boli okrem pozvaných športovcov Imricha Pástora, Jozefa Sciranku, Alžbety Tiszovej, Eriky Billej, Michala Lacka, Juraja Hudáka, Adriána Ficíka, Gabriela Strompa, Branislava Barana, Karima Tafsiho a Petra Kmeťa, prítomní aj viceprezidenti Elena Petrášková a Martin Pitorák. Zo zdravotných dôvodov sa ospravedlnila najlepšia in-line korčuliarka Lucia Petrovičová.

"Som rád, že sa môžem stretnúť s našimi najlepšími vo svojich kategóriách a súťažiach v rámci MMM. Blahoželám vám k dosiahnutým výsledkom i k umiestneniu, či už v behu, alebo na korčuliach. Teší ma, že ste sa hrdo hlásili k našej firme a boli jej vyslancami v pestrofarebnom pelotóne. Vy, ktorí patríte k pilierom veľkej športovej rodiny našich zamestnancov, ste tak šírili dobré meno spoločnosti. Sám som bol priamym účastníkom podujatia, keď spolu s mojimi kolegami sme si zabehli štafetu 4 x 1/4 kilometra. Bolo skvelé zažiť takúto neopísateľnú atmosféru na trati," prihovoril sa na úvod športovcom David J. Rintoul.

Potom sa rozprúdila družná debata, do ktorej sa postupne zapojili všetci prezidentovi hostia. Hovorili o pocitoch na trati a priblížili svoje účinkovanie v súťažiach. "Maratón je mojou srdcovou záležitosťou," rozhovoril sa jeden z našich najznámejších rekreačných maratóncov Jozef Sciranko a dodal: "Bol to môj dvadsiaty tretí košický MMM v rade a neviem si predstaviť deň, keď raz odštartujú toto podujatie bezo mňa." Bežkyne Alžbeta Tiszová a Erika Billá v tomto roku neabsolvovali maratónsku trať plece pri pleci, pretože Erika sa zúčastnila len polmaratónu. "Bol to môj 123. maratón v živote. I keď nie som profesionálka, behu sa venujem len rekreačne, teší ma, že som v tomto roku vo svojej vekovej kategórii vyhrala," podotkla Betka a Erika ju doplnila: "Keďže sme susedky, takmer vždy trénujeme spolu, bežíme do roboty a z roboty po trase okolo letiska. Beh je proste súčasťou nášho života." Na polmaratónskej trati sa po druhý raz vo svojej kariére ocitol Michal Lacko. Kým vlani skončil na 128. mieste, v tomto roku si svoj osobný rekord zlepšil o 12 minút a obsadil 21. miesto. Ako to dosiahol? "S behom som začal kvôli redukcii telesnej hmotnosti pred rokom a pol. Za prvý rok sa mi podarilo schudnúť 21 kilogramov. V poslednom polroku som sa už orientoval na zlepšovanie rýchlosti a výkon sa dostavil," zdôvodnil M. Lacko svoj rapídny obrat k lepšiemu.

Oproti vlaňajšku si svoje postavenie vo výsledkovej listine pohoršil Juraj Hudák. Už po štvrtý raz štartoval medzi korčuliarmi a svoje umiestnenie na 54. mieste zhodnotil takto: "Odštartoval som až z piateho radu. Pred sebou som mal skupinu slabších korčuliarov, ktorých sa na Hlavnej ulici v úzkom koridore nedalo predbehnúť. Zatiaľ mi rovesníci s približne rovnakou výkonnosťou ušli a ich náskok bolo potom ťažké zlikvidovať."

Veľmi pekný výsledok i umiestnenie na 12. mieste dosiahla štafeta s názvom IT Plechy na 4 x 1/4 km. Rozbiehal ju Peter Kmeť, ktorého štart skutočne očaril, o čom svedčia aj jeho slová: "Behu som neholdoval, s tréningami som začal v júli. Bola to teda moja premiéra, ktorú som vo fantastickej atmosfére hravo zvládol." Štafetový kolík odovzdal na druhom úseku Karimu Tafsimu, ktorý pochádza z Maroka. "Bolo to fantastické. Na takomto podujatí som bežal po prvý raz a musím povedať, že som to zvládol v pohode," pochvaľoval si. Do tretieho úseku vyrazil Branislav Baran, ktorý na margo svojho výkonu povedal: "Behanie je mojím hobby. Mám za sebou niekoľko vytrvalostných behov a tak som sa snažil výkon celého nášho tímu časovo zlepšiť. Myslím si, že sa mi to podarilo, som spokojný." Rovnako spokojný bol aj finišman štafety Gabriel Stromp, ktorý po vyjadreniach svojich kolegov zo štafety dodal: "Vlani som si na MMM zabehol polmaratón. Zapáčilo sa mi to, o svoje dojmy som sa podelil aj s kolegami a napokon sme sa dohodli, že to skúsime v štafete. Vzhľadom na to, že to bol náš prvý spoločný beh, sme spokojní."

Trochu v inom svetle sa ocitol člen Závodného hasičského útvaru Adrián Ficík. Ten sa postavil iba na štart minimaratónu, ale netradične, v hasičskom výstroji. Tento beh bol zapísaný v slovenskej knihe rekordov. Aké boli jeho pocity z behu? "Vo výstroji som bol o 16 kg ťažší než ostatní bežci. Myslím, že som svojím počínaním motivoval viacerých mladých bežcov, ktorí ma predbehovali. Našu firmu reprezentujem na rôznych hasičských súťažiach, takže s behom v takejto pozícii mám dostatok skúseností. Najväčší zážitok mám zo Svetových hasičských hier, ktoré sa konali v roku 2008 v Liverpoole. O rok asi na maratóne štartovať nebudem, pretože v tom čase sa v Austrálii uskutočnia Svetové hasičské hry pre rok 2012 a ja by som chcel byť ich účastníkom."

Ako posledný sa do debaty zapojil aj štvornásobný majster Slovenska v maratónskom behu Imrich Pástor, ktorý neskrýval myšlienku štartovať na letných olympijských hrách a okomentoval ju slovami: "Mrzí ma, že piaty pokus o zisk slovenského maratónskeho šampióna mi nevyšiel. Ale cieľ splniť olympijský limit, ktorý má hodnotu 2:18 hod., je stále mojím snom, ktorého sa nevzdávam. Verím, že tak ako je každý pracovník odmenený za svoju prácu, dočkám sa aj ja svojej odmeny v podobe štartu na budúcoročných OH v Londýne."