V Čečejovciach premenili grant programu Spoločne pre región do reality
Upravili nevyužitú plochu v priestoroch školy, vybudovali areál zelenej telocvične, zriadili pieskovisko s protišmykovým povrchom, osadili prírodné lavičky, pestrými
farbami natreli hojdačky i preliezačky... Výsledok? Atraktívna oddychová zóna, ktorá bude slúžiť nielen deťom materskej školy a žiakom, ale po vyučovaní, v popoludňajších hodinách alebo cez víkend
i obyvateľom obce a jej návštevníkom. V Čečejovciach s približne dvetisíc obyvateľmi chýbala ako soľ. Minulý týždeň v stredu, 22. septembra, ju slávnostne odovzdali do užívania. Aj v prítomnosti
zástupcov spoločnosti U. S. Steel Košice a Karpatskej nadácie, ktoré projektu v rámci tretieho ročníka grantového programu Spoločne pre región dali zelenú, dobrovoľníkov z radov košických
oceliarov, tamojších obyvateľov a ich ratolestí, zástupcov miestnej samosprávy a viacerých partnerských organizácií.
"Pri jeho realizácii sme po prvýkrát využili vo väčšom rozsahu princíp dobrovoľníckej práce. Verím, že v nej budeme pokračovať aj pri iných
projektoch," pochválila po prehliadke vynoveného areálu riaditeľka Základnej školy s materskou školou v Čečejovciach Klára Vranaiová rodičov žiakov, ktorí priložili ruky k
spoločnému dielu. Boli medzi nimi i hutníci Stanislav Krajňák a Jozef Ballók z DZ Oceliareň, Július Zalacko z DZ Radiátory a rúry, Tibor
Pelegrin z DZ Teplá valcovňa a Ján Maňkoš z dcérskej spoločnosti Refrako.
"Ihrisko sa našim ratolestiam bude určite páčiť. Syn tu chodí do škôlky, dcérka je ešte maličká, ale raz ju bude tiež navštevovať. Verím, že sa tu zabavia do
sýtosti," naznačil Július Zalacko dôvod, prečo spolu s ostatnými využil príležitosť, ktorú mu ako zamestnancovi U. S. Steel Košice grantový program ponúkal a prečo sa podpísal
pod projekt Pre úsmev našich detí, ktorého cieľom bolo zriadiť oddychovú zónu s detským ihriskom. "Pomáhal som spolu s mnohými ďalšími najmä pri kompletnej výstavbe chodníka - kopaní,
betónovaní i osadzovaní obrubníkov. Zabralo nám to jednu celú sobotu... Výsledok potešil."
"Mňa napríklad mrzelo, že deti, najmä tie malé, nemali v areáli školy veľa príležitostí na zábavu. Teraz ho majú," prezradil Ján Maňkoš. "Aj
keď tie moje sú už dospelé, rád som pomohol. Ihrisko budú môcť hádam raz využívať ich deti..."
