Prezident RÚZ a viceprezident U. S. Steel Košice Miroslav Kiraľvarga hodnotí výsledky konferencie o obehovom hospodárstve
V utorok 13. septembra 2016 sa v Košiciach konala konferencia, ktorej hlavnou témou bol Udržateľný priemysel v kontexte obehového hospodárstva. Podujatie zorganizovala Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) v spolupráci so skupinou zamestnávateľov Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (ECOSOC). Na výsledky konferencie sme sa opýtali viceprezidenta U. S. Steel Košice Miroslava Kiraľvargu, ktorý je zároveň prezidentom RÚZ.
S troškou zveličenia by sa dalo povedať, že Košice sa na dva dni stali predsedníckym mestom zamestnávateľských zväzov z celej Európy. Mali sme tu čelných predstaviteľov nielen slovenských, ale aj európskych priemyselníkov. Už v pondelok nás mnohí z nich navštívili priamo vo fabrike. Som veľmi rád, že do Košíc zavítal Markus Beyrer, generálny riaditeľ asociácie BusinessEurope, ktorá zastrešuje zamestnávateľské zväzy z celej Európy. Tak ako je RÚZ strešnou organizáciou mnohých odvetví na Slovensku, tak Business Europe reprezentuje stovky podnikov z celej Európy a je fantastické, že na nutnosti rozvoja obehového hospodárstva sa vedia zhodnúť všetci.
• Koncept obehového hospodárstva predsa nie je novinkou, recyklácia je niečo, čo tu funguje desaťročia.
Je pravdou, že recyklujeme už desaťročia a zakladatelia železiarní v Košiciach by možno povedali, že je to myšlienka stará ako samotný hutnícky proces. Ide však o celý systém a vnímanie produktov výroby v intenciách životných cyklov.
Tento princíp zhodnocuje celý životný cyklus výrobku – výrobu, použitie a likvidáciu na konci životnosti. Procesy v rámci celého dodávateľského reťazca okrem toho zaťažujú životné prostredie, a to nielen pri výrobe. Treba zobrať do úvahy získavanie surovín, ich transport, výrobu potrebnej energie. Hodnotenie priamych aj nepriamych dopadov by malo predísť posunu environmentálnej záťaže z jednej fázy životného cyklu produktu do ďalšej, ako to často vidíme dnes.
• Ak hovoríte o hodnotení výrobku v zmysle životného cyklu, ako je na tom oceľ?
Verejnosť, často aj odborná, niekedy zabúda, že oceľ je v tomto zmysle nekonečný výrobok. Len sa premieňa jej tvar, použitie, nestráca na kvalite a šetrí surovinové zdroje. Ak si spoločnosť vezme k srdcu koncept obehového hospodárstva, bude to znamenať šetrenie životného prostredia a zároveň renesanciu využívania oceľových produktov.
• Prečo to nešlo doteraz, čo tomu bránilo?
Spoločnosť na to musela vyspieť, je potrebné určité environmentálne povedomie a opakujem, nejde pritom len o recykláciu. Prechod na tento model si vyžaduje zmeny v rámci hodnotového reťazca - od konštrukcie produktu k novým obchodným a trhovým modelom. Budú potrebné zmeny technológií, ale i spôsobu organizácie spoločnosti a jej fungovania, metód financovania či celých politík a stratégií. Uvediem príklad, ktorý má opäť blízko k nášmu podnikaniu. Ak uvažujeme v zmysle konceptu obehového hospodárstva, každá tona trosky by mala nájsť využitie v betónoch, cestách, diaľničných objektoch.
• Hovoríte s nadšením, čo je vašou osobnou motiváciou, aby ste sa venovali obehovému hospodárstvu?
Tento priemyselný systém prináša obrovský potenciál pre inováciu, tvorbu pracovných miest a ekonomický rast, spolu s úsporou surovín a s vylepšeniami v oblasti životného prostredia. Motiváciou sú moje deti, ktoré tiež budú mať deti. Ak sa na vec pozeráme z perspektívy viacerých generácií, je našou povinnosťou zanechať prostredie, v ktorom sa bude dobre žiť. Ak sa vrátim k faktom z nášho priemyslu, už dnes každá tona recyklovanej ocele znamená úsporu vyše jeden a pol tony CO2 emisií, viac než dve tony surovín a spotrebuje sa pri nej o 70 percent menej energie, než pri jej výrobe z primárnych zdrojov. Som presvedčený, že obehové hospodárstvo má zmysel.
