Rezortné vyznamenania si minulý piatok z rúk ministra hospodárstva Richarda Sulíka prevzali naši 12 kolegovia. Deviati boli ocenení vyznamenaním “Za pracovnú vernosť“ a traja vyznamenaním „Za pracovnú obetavosť“.
Vyznamenaných kolegov predstavujeme prostredníctvom krátkych charakteristík a odpovedí na tri otázky, ktoré sme im položili.
- Na aký moment či udalosť si najviac pamätáte a spomínate zo svojej práce pre košické železiarne?
- Aké priateľstvá, vzťahy či rodinu vám priniesla práca v železiarňach?
- Čo pre vás znamená, že ste boli ocenený rezortným vyznamenaním?
VYZNAMENANIA „ZA PRACOVNÚ VERNOSŤ“
PAVEL DEMIANIČ: „Ocenenie patrí celému nášmu tímu.“
V železiarňach pracuje od roku 1993. Od roku 2018 na pozícii majster skladov hotovej a rozpracovanej výroby v prevádzke Expedícia DZ Teplá valcovňa.
Podľa hodnotenia nadriadených patrí k svedomitým zamestnancom závodu. Jeho pričinením sa zlepšilo veľa procesov a významne prispel aj k zlepšeniu bezpečnosti práce. Je človekom, ktorý dokáže vo významnej miere vytvárať hodnoty pre zamestnávateľa, ale aj zamestnancov.
1. Spomínam si hlavne na tie ťažšie chvíle. Väčšinou sa oči manažmentu upierajú na expedíciu koncom mesiaca, koľko bude vyexpedované. Ale expedícia je aj o inom. O skladovaní, o preskladňovaní, v DZ Teplá valcovňa aj o vsádzaní do deliacich liniek, o úprave teplých zvitkov... Minulý rok od nás odišlo viac ľudí, menej sa expedovalo. Začiatkom toho roku došlo k nárastu expedície, do toho prišiel COVID-19 . Bolo to hektické obdobie, ktoré sa nám podarilo zvládnuť. Aj nové vedenie závodu videlo našu snahu, ktorú ocenilo.
2. Vo fabrike robí aj môj brat, konkrétne na TŠP, kde pracoval aj náš otec. S kolegami máme veľmi dobré vzťahy, stretávame sa aj po práci, Mám tu aj kamarátov, s ktorými si rozumiem.
3. Ocenenie považujem za odmenu za odvedenú prácu. Ale nepatrí len mne, ale celému tímu ľudí u nás v prevádzke.
PETER DUBEC: „Mám veľké šťastie na kvalitných ľudí.“
Do železiarní nastúpil v roku 1991 ako prevádzkový elektrikár. V súčasnosti pracuje na pozícii vedúceho prevádzky Údržba v DZ Oceliareň.
Nadriadení hodnotia Petra Dubeca ako uznávaného odborníka, ktorý je morálnym vzorom aj pre svojich kolegov. Aktívne sa podieľa a spolupracuje na všetkých významných modernizačných a opravárenských aktivitách v závode, prichádza s novými aktivitami v oblasti bezpečnosti práce, kvality, životného prostredia a produktivity práce.
1. Najviac si spomínam na svoj prvý kontakt so železiarňami a potom na moment, kedy som si uvedomil mohutnosť a komplexnosť fabriky. Skoro všetko sa tu dalo vyrobiť, zariadiť. Moja súčasná práca je iná. Máme menej ľudí. Ale mám veľké šťastie. Sú to veľmi kvalitní ľudia, na ktorých sa môžem spoľahnúť. Sú nielen odborne zdatní, ale majú aj požadovanú dávku empatie. Ani ja, ani moji ľudia, ak nastane problém, nikdy nehľadíme na to, či máme práve voľno, alebo dovolenku. Svet uteká dopredu, snažím sa nezaspať. Som elektroinžinier a končil som v 90-tych rokoch, takže aj moje poznatky sú z toho obdobia. Snažím sa preto vzdelávať a rozvíjať aj ďalej. Technológie neskutočným spôsobom vystrelili, začali sa využívať iné spôsoby riadenia. Keď chcete vedieť, čo riadite, musíte byť minimálne na takej úrovni, aby ste tomu rozumeli.
2. Počas môjho pôsobenia v železiarňach som spoznal veľmi veľa ľudí, ktorí ma veľa naučili a obohatili po profesijnej, ale aj ľudskej stránke. Veľa týchto vzťahov sa transformovalo od kamarátstva až po priateľstvo a osobné kontakty aj mimo pracoviska.
3. Veľmi si toto ocenenie vážim, je pre mňa záväzkom do budúcna. Moja rodina je na mňa hrdá.
MARTIN HURA: „Je to pre mňa česť.“
Začínal v roku 1991 ako metodik v laboratóriu Výskumného a skúšobného ústavu, neskôr pracoval ako vedúci Kvantometrického laboratória a od roku 2008 ako hlavný manažér pre skúšanie a testovanie v spoločnosti U. S. Steel Košice – Labortest s.r.o. Zároveň je zástupcom riaditeľa spoločnosti.
Podľa nadriadených je predovšetkým dobrým manažérom, ktorý vie rozvážne riešiť problémy, je tímovým hráčom, ktorý citlivo pristupuje k svojmu okoliu a je empatický. V práci aj v bežnom živote je k ľuďom otvorený, dokáže vypočuť aj poradiť. Typickými rysmi jeho povahy sú zmysel pre poriadok, presnosť a pedantnosť pri plnení pracovných úloh. Jeho spoločnosť je vyhľadávaná, pretože má zmysel pre humor a je príjemným spoločníkom.
1. Najviac si pamätám na začiatok môjho pôsobenia v železiarňach, keď som nastúpil ako absolvent VŠ v roku 1991 do laboratória závodu a hneď sme dostali na tú dobu najmodernejší analyzátor – ICP spektrometer, ktorý nahradil ťažkú prácu laborantiek pri chemickej analýze vstupných surovín pre vysoké pece. Stále ma udivuje rýchly vývoj v oblasti skúšobníctva a testovania. Odvtedy sme už zabezpečili celý rad nových analyzátorov, inovovali sme metódy a modernizovali zariadenia nevyhnutné pre efektívny výkon skúšok a testov potrebných pre technológiu i certifikáciu výrobkov.
2. Za takmer 30 rokov práce v železiarňach som vystriedal viacero pracovných pozícií a všade som stretol šikovných, pracovitých a úžasných ľudí. Mnohí už nie sú medzi nami, mnohí sú už na dôchodku. Myslím, že naše vzťahy boli a sú korektné, ďakujem všetkým za spoluprácu, odovzdanie skúsenosti i vzájomné obohatenie.
3. Je to pre mňa česť, veľmi si to vážim, je to i záväzok do budúcej práce, avšak jedným dychom treba povedať, že je to zároveň i ocenenie práce mojich kolegov dcérskej spoločnosti Labortest, ktorí zabezpečujú každodenne testy nevyhnutné pre chod fabriky (viac ako 1,5 mil. testov ročne), pretože je to naozaj tímová práca.
FRANTIŠEK KURUC: „Som rád, že pracujem v tejto firme.“
V košických železiarňach pracuje od roku 1988. Z pozície technika opráv obrábacích strojov postúpil do pozície vedúceho oddelenia TPO opráv strojov, neskôr zastával funkciu vedúceho prevádzky Montáže, vedúceho technického odboru. Od roku 2004 pracuje ako vedúci prevádzky Obrobne DZ Mechanika.
Organizuje a zabezpečuje výrobu nových a renovovaných dielov a výrobu vzoriek pre celú spoločnosť
U. S. Steel Košice. Dlhodobo vedie prevádzku a svojich kolegov k dosahovaniu výborných výsledkov, spokojnosti zákazníkov, zamestnancov a k zabezpečeniu bezpečnosti na pracoviskách.
1. Tých momentov bolo viac. Určite najviac zarezonovala udalosť únik plynu a 11 mŕtvych nevinných. To postavilo do pozoru aj tých, ktorí si mysleli, že sa nemôže nič stať. Veľmi silným momentom bol smrteľný pracovný úraz blízkeho člena mojej rodiny. Každý moment vykonaný pre spoločnosť prinášajúci úspech a poďakovanie za moju vykonanú prácu, je zároveň ocenením mojich podriadených, ktorí sú neoddeliteľnou súčasťou výrobného procesu.
2. Pri dlhoročnej práci vo viacerých profesiách som mal možnosť spoznať viacerých kolegov v rôznych závodoch. S mnohými spolupracujem dodnes, hlavne po pracovnej stránke.
3. Ocenenie znamená pre mňa hrdosť na to, že môžem pracovať vo firme, ktorá ma sprevádza od ukončenia vysokej školy, že som mohol odovzdať firme môj výkon, skúsenosti, nápady. Samozrejme to prináša aj hmotné zabezpečenie mojej rodiny a šťastný rodinný život.
MARTIN LACKO: „Rodina je na mňa hrdá.“
Do železiarní nastúpil v roku 1995, do vtedajšieho závodu Hutnícka keramika, kde v prevádzke Šamotáreň pracuje dodnes. Prešiel viacerými pracovnými pozíciami, od roku 1997 je na pozícii predáka strediska špeciálnej keramiky pri výrobe prefabrikátov.
Vypracoval sa na odborníka v oblasti výroby žiarobetónových zmesí a špeciálnej keramiky. Zúčastňoval sa na riešení konštrukcie a dizajnu foriem pre zložité prefabrikáty určené pre výmurovky ohrievačov vetra, koksárenských batérií, sklzníc narážacích pecí a ďalších agregátov. Jeho skúsenosti a vedomosti boli veľkým prínosom. Je vzorom pre mladších kolegov, ktorým sa venuje a odovzdáva im svoje skúsenosti.
1. Najviac spomínam na kolektív, ktorý tu bol predtým. Dnes už taký nie je. Rád si spomínam najmä na začiatky, na výskum a vývoj, odlievanie prefabrikátov. To ma bavilo a stále ma to baví, len vek už na to nie je. Keď som začal robiť predáka, mal som 14 ľudí, venoval som sa im. Väčšina odišla do U. S. Steelu.
2. Sme železiarenská rodina. Robia tu švagrovia, jeden na energetike, druhý je elektrikár a ďalší pracuje v DZ Rúrovňa, švagriná robí na valcovni a svokra pracovala ako žeriavnička na radiátorke. Našiel som si v práci aj priateľov. Boli sme dobrý kolektív, len mnohí už poodchádzali do dôchodku. Stretávali sme sa aj po práci.
3. Niektorí kolegovia mi aj trochu závideli, keď sa to dozvedeli. Neviem, kto to spískal, nikto sa nechce priznať, koho to bol nápad navrhnúť práve mňa. Deti mi najskôr ani neverili. Ale sú radi, aj moja manželka. Ja som na to hrdý, také niečo ešte raz človek nezažije.
PETER MALÍK: „Sme partia pravých peciarov.“
Od roku 1988, keď začal pracovať v košických železiarňach, prešiel viacerými profesiami na odlievárňach vysokých pecí. Pracoval ako druhý tavič, prvý tavič v prevádzke výroba surového železa a v súčasnosti pracuje ako prvý tavič na odlievárni vysokej pece č. 3.
Podľa nadriadených dosahuje vynikajúce výsledky a veľmi pozitívne je hodnotená aj jeho schopnosť viesť ľudí. Svoje skúsenosti odovzdáva mladším kolegom, ktorých zaúča, vedie a mentoruje, Je otvorený zmenám a ďalšiemu rozvoju. Zverené pracovné úlohy si plní mimoriadne zodpovedne a svedomito.
1. Za tých 34 rokov sa stalo veľa rôznych udalostí, či už boli veselé alebo smutné. No rád spomínam hlavne na tie veselé. Najradšej si spomínam na udalosť z roku 2007, keď naša partia 4 tavičov odletela do Smedereva. Našou úlohou bolo spustiť zvyškové železo z vysokej pece, ktorá mala ísť do generálnej opravy a kolegom v Srbsku sa nedarilo odstaviť agregát.
Preto z nás bola narýchlo vytvorená partia 4 tavičov a asi do 2 hodín po vybavení všetkých potrebných vecí k odchodu, sme sedeli v podnikovom lietadle a leteli sme do Belehradu. Na letisku nás čakali autá, ktoré nás odviezli rovno do fabriky. Prácu sa nám podarilo vykonať úspešne po šiestich hodinách. Za náš výkon sme zožali veľkú pochvalu a uznanie.
2. V Košiciach som sa zoznámil s mojou už teraz manželkou. Som šťastné ženatý, máme syna a všetci traja pracujeme v USSK. Za tie roky práce sa veľa ľudí vymenilo, niektorí odišli, lebo nezvládali náročnosť práce. Tí, čo zostali, tak to sú praví peciari. V práci mám veľa priateľov, taktiež veľa dobrých kolegov aj z iných zmien, no dnešná doba je uponáhľaná, takže na veľké stretnutia nie je čas. Keď sa ale dohodneme, zájdeme si niekam posedieť, hlavne ak ide o oslavy a jubileá. Takisto každý rok ideme celá partia v čase veľkého voľna na 4 dni niekam
na chatu trochu vypnúť z každodenného zhonu a upevniť vzťahy v kolektíve.
3. Rezortné vyznamenanie považujem za ocenenie mojej príkladnej práce, za ktorú patrí poďakovanie aj mojim kolegom a hlavne mojej rodine. Bez nich by som nedosiahol takýto úspech, im patrí veľká vďaka.
IGOR MANDZÁK: „Rád spomínam na hľadanie kreatívnych riešení.“
V železiarňach začal pracovať v roku 1994 ako zmenový inžinier KMP. V súčasnosti je technológom procesov elektroúdržby v DZ Studená valcovňa.
Vykonáva samostatnú technickú činnosť s pôsobnosťou v priereze celého divízneho závodu, zúčastňuje sa na odstraňovaní porúch na najzložitejších zariadeniach, ktoré riadia počítače a riadiace automaty. Charakterizuje ho pracovná obetavosť, mimoriadny pracovný prístup, nasadenie a vynikajúce výsledky v práci.
1. Za tie roky, čo robím v železiarňach, by sa nazbieralo veľa príjemných aj nepríjemných spomienok.
Najviac mi však utkvela v pamäti spomienka na poobedňajšiu a následne aj nočnú zmenu, ktorú som mal v októbri 1995, ešte ako mladý KMP inžinier.
Došlo k výronu plynu a k tragickej udalosti. Vtedajší manažment nevedel prijať zásadné rozhodnutie, čo má urobiť s nami, ktorí ešte ostali v práci. Na opačnej strane tu bola rozhodnosť a spolupatričnosť zamestnancov z „plynových prevádzok“, ktorí nám poskytli detektory plynu a chýbajúce informácie. Z tých veselších, sú to spomienky na udalosti, ktoré vznikli pri kritických poruchách a hľadaní kreatívnych riešení, aby železiarne „neostali niekoľko dní bez výroby“.
2. Mám tu zopár kolegov, na ktorých sa môžem spoľahnúť. Nielen doba ale aj kvalita vzťahov sa počas môjho pôsobenia v železiarňach veľmi zmenila. Žijeme príliš rýchlo, spoločnosť vyžaduje od človeka výkon, preto aj vzťahy na pracovisku sú iné, ako boli pri mojom nástupe. Ale možno je to môj spomienkový optimizmus. Bol som vtedy mladý a naivný.
3. Ďakujem za udelené rezortné vyznamenanie. Čo bude v skutočnosti pre mňa znamenať, sa uvidí až neskôr.
MÁRIA MATTOVÁ: „Spolupráca je dôležitá v každej profesii.“
Do železiarní nastúpila v roku 1978, do závodu Doprava, prevádzka Železničná doprava, dopravný úsek DZ Oceliareň, neskôr ako signalistka na stavadle dopravného úseku DZ Oceliareň. Posledných 10 rokov pracuje na stavadlách 25 a 22 ako operátor prevádzkových procesov.
Podľa hodnotenia nadriadených dosahuje vynikajúce výsledky, a to aj vďaka proaktívnemu prístupu, dôslednosti a vysokej miere zodpovednosti. Pozitívne je hodnotená aj jej schopnosť vytvárať prostredie podporujúce vznik nových nápadov. Vo svojej profesii je vynikajúca odborníčka.
1. Aj keď 6. júla uplynulo 43 rokov, keď som došla z Humenného do Košíc, tak si pamätám, aké som mala šťastie. V tento deň ma prijali do atletického oddielu, kde som za VSŽ hádzala diskom a v ten istý deň ma prijali aj do VSŽ do závodu Doprava, dopravný úsek Oceliareň, kde som nastúpila ako „komerčná pracovníčka“. Mala som veľké obavy, bolo to moje prvé zamestnanie. Vtedy ešte neboli počítače, väčšina mojej práce spočívala v písaní na stroji, čo nebol pre mňa problém, keďže ovládam strojopis, a tak tie obavy po krátkom čase pominuli. Neskôr sa mi ešte viac zapáčila práca signalistky na stavadle, a tak som po troch rokoch odišla pracovať na 12-hodinové zmeny. Funkcia „signalista“ sa po čase zrušila, na stavadlo nám dodali počítače a odvtedy pracujem ako „operátor prevádzkových procesov“.
2. Pri nástupe do VSŽ som patrila medzi najmladších zamestnancov a bola som veľmi prekvapená, ako dobre sme vychádzali s vedúcimi pracovníkmi, majstrami, predákmi aj s ďalšími zamestnancami DZ Doprava, ktorí boli aj o generáciu starší. Teraz som v tejto pozícii ja, keďže som najstaršia a nemám žiadny problém spolupracovať s oveľa mladšími kolegami a kolegyňami, čo je veľmi dôležité pri výkone každej profesie. Koho práca baví a vychádza dobre s kolektívom, môže povedať, že práca je pre neho „koníčkom“.
3. Pre mňa ocenenie znamená uznanie za dlhoročnú prácu, ktorú som mala, aj stále mám rada. Na Doprave pracuje oveľa viac mužov ako žien, tak som ostala prekvapená, že vybrali ženu. Ďakujem vedeniu Dopravy a toto ocenenie patrí všetkým ženám v našom závode.
MIROSLAV SABO: „Ohromila ma veľkosť fabriky.“
V košických železiarňach pracuje od roku 1987. Pracoval na pozíciách operátor, predák v DZ Hutnícka druhovýroba, neskôr na kontinuálnych žíhacích linkách, kde v súčasnosti zastáva pozíciu majstra podpory prevádzky KŽa2ST v DZ Zušľachťovne a obalová vetva.
Nadriadení ho hodnotia ako obetavého človeka, vždy ochotného pomôcť, vysvetliť. Pracuje na odhaľovaní rizík, zvyšovaní bezpečnosti pri práci. Pod jeho vedením sa zvýšila bezpečnosť, produktivita, výťažnosť a znížila sa prestojovosť na kontinuálnych žíhacích linkách.
1. Zaujala ma veľkosť a komplexnosť fabriky. Keď sa človek z „civilu“ ocitne v takom mravenisku strojov, potrubí, žeriavov, množstva ľudí, ...ohromí ho to. To ostáva vo mne.
2. Ozaj som mal veľmi veľa kamarátov, priateľov. Stále mám v mysli časy, keď sme spolu s kolegami rozbiehali novú kontižíhareň. Keď sa pás roztrhal niekoľkokrát za deň. Nikto nefrflal, učili sme sa jeden od druhého a postupne linka začala vyrábať. Tie kolektívy po zmenách bol vlastne jeden silný tím. Riadili to tu vtedy Ľubo Pitoňák a Stano Šofránek a my sme sa spoliehali na nich a oni na nás. Mal som pocit, že vtedy tá drina mala zmysel.
3. Možno je to klišé, ale je to ocenenie pre tých, s ktorými som počas rokov vo fabrike prišiel do styku. Veľmi ma ovplyvnili moji predáci, páni machri - Janko Tej, či Dušan Horňák. Im patrí moja vďaka. Asi by sa tu patrilo povedať, že je to pre mňa nová výzva, motivácia... No ozaj, bez kolegov by ocenenie nikdy neprišlo.
VYZNAMENANIA „ZA PRACOVNÚ OBETAVOSŤ“
JURAJ PRISTÁŠ: „Spoznal som veľa odborníkov z rôznych odvetví.“
V roku 1985 začal v železiarňach pracovať ako strojník uholných mlynov, neskôr prešiel na pozíciu predáka kotlov v DZ Energetika. Od roku 2011 pracuje ako technológ kotolne. Dlhé roky zastáva aj funkciu zástupcu zamestnancov pre BOZP.
Je odborníkom, na ktorého sa môžu všetci spoľahnúť. Dokonale ovláda technológiu zariadení kotolne. Neustále sa učí a zavádza zlepšenia na zvýšenie účinnosti a spoľahlivosti zariadení. Spolupracuje na identifikovaní nebezpečných postupov. Je vzorom pre svojich spolupracovníkov. Jeho pracovná kariéra sa spája s obetavosťou a lojálnosťou voči zamestnávateľovi U. S. Steel Košice a Ferroenergy s.r.o.
1. Tých momentov bolo veľa, ale z posledného obdobia mi najviac utkvela v pamäti výstavba granulačných kotlov K6 a K7 a ich uvádzanie do prevádzky, pri ktorej som spoznal viacero skvelých odborníkov z rôznych odvetví, počnúc projektantmi cez stavbárov, technikov, programátorov až po montérov. Som rád, že som mal možnosť byť súčasťou celého procesu a získať poznatky o zaujímavých technických riešeniach, spoznať nové technológie a tak rozšíriť svoje obzory.
2. V železiarňach som stretol veľa bývalých spolužiakov, nadviazal mnohé priateľstvá a vlastne som sa tam zoznámil aj s teraz už bývalou manželkou, s ktorou sme spoločne vychovali naše dve deti.
3. Vyznamenanie je pre mňa takým zadosťučinením za roky strávené síce na rôznych pozíciách, ale stále na tej istej prevádzke a zároveň povzbudením do ďalších rokov. Potešilo ma, že si výsledky mojej práce všimli aj nadriadení a že sú asi so mnou spokojní, keďže ma na toto ocenenie navrhli.
TOMÁŠ RABATIN: „K môjmu posunu prispeli nové výzvy.“
Do železiarní nastúpil v roku 2007, konkrétne do spoločnosti Obalservis, kde prešiel postupne viacerými pozíciami ako žeriavnik, zmenový predák, majster, vedúci prevádzky. Od roku 2020 pracuje ako vedúci prevádzky Žeriavy v DZ Expedícia.
Prispieva k dosahovaniu výsledkov závodu, hlavne manažovaním dodávateľských činností v odborných profesiách. Tréningom a výchovou zabezpečuje obsadenie žeriavov a dohliada na efektívne čerpanie prostriedkov nevyhnutých za fakturované činnosti v požadovanej kvalite.
1. Pamätnými sú hlavne dva momenty. Prvým je samotný zácvik a zaradenie na pozíciu žeriavnika. Celá moja nasledujúca činnosť a pôsobenie v U. S. Steel Košice sa odvíja od tejto profesie a nadobudnutých skúseností. Druhým bolo zaradenie do programu mentoring. Môj vtedajší nadriadený a mentor Peter Bílek ma odovzdaním svojich postrehov pri vedení ľudí, riešení problémov a zverenou dôverou posunul ďalej v mojej kariére, pri pôsobení na rôznych pozíciách. Zaujímavý bol prechod do materskej spoločnosti U. S. Steel, kde ma čakali nové výzvy, s ktorými som sa musel od začiatku popasovať a tak isto prispeli k môjmu posunu.
2. Ide hlavne o priateľstvá úzkeho kruhu kolegov, s ktorými sa väzby vytvorili aj v rodinných rozmeroch a niektoré z nich pretrvávajú viac ako desaťročie. Pár kamarátskych vzťahov sa vytvorilo, spočítam ich na prstoch jednej ruky, kde udržiavame priateľstvo aj v rámci rodín.
3. Je to obrovská pocta a záväzok voči podriadeným a nadriadeným pracovať aj naďalej na zdokonaľovaní sa a rozvíjaní zvereného procesu. Moja rodina bola veľmi prekvapená vzhľadom na môj vek a dĺžku pôsobenia v železiarňach. Samozrejme sa veľmi potešili.
MIROSLAV SAJKO: „Kolegovia sú ako moja druhá rodina.“
V železiarňach pracuje od roku 1984, najprv v spoločnosti VSŽ ako psychológ práce, vedúci odboru Nákup služieb a opráv, neskôr ako riaditeľ závodu vo VSŽ Servis, ako špecialista pre sociálnu politiku v spoločnosti VSŽ Oceľ. Od roku 2000 pracuje ako vedúci oddelenia Sociálna politika a mimomzdová motivácia.
Podľa hodnotenia nadriadených je to mimoriadne talentovaný manažér s bohatými skúsenosťami. Vďaka svojim výborným komunikačným a organizačným schopnostiam je veľmi obľúbený a rešpektovaný. Pracoval na mnohých projektoch, ktoré priniesli spoločnosti úsporu nákladov. Je inovatívny a svojou pozitívnou energiou a vysokým nasadením dokáže nadchnúť svoj tím k mimoriadnym výkonom. V súčasnej dobe pandémie organizačne zabezpečoval testovanie zamestnancov spoločnosti, dcérskych spoločností a dodávateľov.
1. Pracujem na úseku Ľudské zdroje. Mojou pracovnou náplňou je starostlivosť o zamestnancov v rôznych oblastiach. Je to práca s ľuďmi, aj preto je bezpochyby pestrá a veľmi dynamická. Vyžaduje si komplexnosť, proaktívnosť, ale aj každodenné riešenia rôznych vopred nepredpokladaných situácií. Tento rok bol pre mňa – tak ako aj pre mnohých mojich kolegov iný. Okrem svojej práce sme päť mesiacov testovali zamestnancov na ochorenie COVID-19 v MOM, ktoré som viedol. Urobili sme 77 400 testov. Bola to neskutočná skúška práce s ľuďmi vo vypätej situácii a v ohrození. Mali sme však stopercentnú podporu vedenia. Našim spoločným cieľom bolo čo najviac eliminovať počty nakazených
v U. S. Steel Košice.
2. V práci mám šťastie na úžasný kolektív. Rovnako skvelý tím sme vybudovali aj v MOM-ke. Kolegovia sú pre mňa niečo ako druhá rodina. Trávime spolu veľkú časť svojho života. Sú to úžasní, pracovití ľudia, ktorí sa vo svojej práci doslova vyžívajú. Problémy riešia, nie ich vyhrocujú. Hľadajú a nachádzajú riešenia.
3. Vždy som navrhnutých a v Banskej Štiavnici ocenených zamestnancov našej spoločnosti obdivoval. V posledných rokoch som sa na organizovaní tejto udalosti pre nich v našej firme podieľal. Dnes som v tejto pozícii aj ja. Dostalo sa mi tej cti, že patrím k tým, ktorých prácu si spoločnosť váži a doceňuje. Takých ľudí je však v našej fabrike mnoho.
