V hoteli Doubletree by Hilton na druhom stretnutí s jubilantmi

Ešte v polovici októbra sa začali stretnutia s dlhoročnými zamestnancami U. S. Steel Košice, ktorí sú verní našej firme minimálne 30 a viac rokov. Pre mnohých z nich sú železiarne jediným pracovným pôsobiskom. Deň čo deň podávajú v práci zodpovedné výkony a zužitkovávajú svoje dlhoročné nadobudnuté skúsenosti. Vedenie spoločnosti preto na znak vďaky a uznania pripravuje pre tých, ktorí sú už 30, 35, 40, ba podaktorí neuveriteľných 45 rokov verní jednému zamestnávateľovi, slávnostný večer - stretnutia s jubilantmi.

V piatok 28. októbra sa priestory známeho košického hotela Doubletree by Hilton po druhýkrát odeli do slávnostného "modrobieleho" šatu. Už od 17. hodiny sa sála začínala zapĺňať pozvanými oceliarmi. Medzi železiarmi sme tentoraz našli jubilantov z divíznych závodov Teplá valcovňa, Studená valcovňa, Radiátory a rúry, ako aj z dcérskych spoločností U. S. Steel Košice - Labortest, s. r.o. a U.S. Steel Košice - SBS, s. r. o. Členov vedenia firmy, ktorí sa prišli poďakovať a oceniť dlhoročných zamestnancov, zastupoval prezident USSK David J. Rintoul, viceprezident pre ľudské zdroje Martin Pitorák, viceprezidentka pre riadenie externých služieb a vzťahov Elena Petrášková, generálni manažéri príslušných divíznych závodov a pozvanie prijali aj zástupcovia odborového zväzu KOVO.

Oceliari si najprv vypočuli slová v podaní prezidenta U. S. Steel Košice. "Ďakujem vám za prácu, odhodlanie a všetko, čo robíte pre firmu. Je mi cťou, že sa môžem osobne zúčastniť oslavy vašej skvelej práce za 30, 35, 40 a 45 rokov." D. Rintoul nezabudol pripomenúť, že práve skúsení a kvalifikovaní zamestnanci sú základom úspechu firmy. V krátkosti sa jubilantom v príhovore poďakoval aj predseda Rady odborov OZ KOVO U. S. Steel Košice Mikuláš Hintoš.

Počas oficiálneho ceremoniálu si plakety s ďakovným listom z rúk prezidenta postupne prevzali všetci oslávenci. Od najmladších "tridsiatnikov" až po "štyridsiatnikov". Zamestnanci, ktorí sú firme verní viac ako štyri desaťročia, dostali ocenenie navyše - značkové hodinky. Najväčší aplauz zaslúžene zožal Milan Madzin z divízneho závodu Teplá valcovňa. Železiarom je už neuveriteľných 45 rokov! Nie je veľa tých, ktorí ostanú počas života verní iba jednej firme. Do železiarní nastúpil v roku 1966. "Mal som vtedy pätnásť rokov. Musel sa za mňa zaručiť otec, aj vedúci strediska," opisuje svoje začiatky. Začínal v stredisku príprava valcov a počas takmer polstoročného pôsobenia vo firme vystriedal viacero profesií. "Robil som zvárača, žeriavnika i zámočníka." Posledne menovanú profesiu vykonáva doteraz. Nedá dopustiť ani na kolektív. "Vždy sme boli skvelá partia. Od prvého dňa, keď som nastúpil. Vydržali sme spolu dlho. Až posledné roky prišli mladí," spomenul si na kolegov. A čo robí keď nepracuje? "Vo voľnom čase najradšej chalupárčim a s manželkou chodievam na dovolenky," usmial sa. Do dôchodku sa ešte nechystá. "Chcem to ešte potiahnuť. Práca ma stále baví."

Svojím životným príbehom zaujali aj manželia Anna a František Červeňákoví. V hute našli nielen prácu, ale časom aj jeden druhého. Akoby aj ich nástup do vtedajších VSŽ predurčoval ich spoločný osud "Nastúpili sme takmer navlas rovnako, ja 1. júla a manžel 26. júna roku 1971. Do Teplej valcovne, do prevádzky príprava valcov," so smiechom vraví A. Červeňáková. A rovnakému pracovisku sú verní už štyridsať rokov. Od roku 1995 ich dokonca nájdete aj na rovnakej pracovnej zmene. František Červeňák spomína aj na pôvodný kolektív. "Zo začiatku bola na našich pracovných pozíciách veľká fluktuácia ľudí. Pamätám si, že sme nastúpili dvadsiati. Ostali sme dvaja." Azda aj preto, že práca sa im za tie roky stala koníčkom. Dokonca sa nikdy nepokúšali hľadať iné zamestnanie. A aby svoj spoločný príbeh v železiarňach aj zakončili, naplánovali si rovnaký odchod do dôchodku. "Manželke to vychádza normálne, ja požiadam o predčasný," s úsmevom dodáva F. Červeňák.

Čo môžeme jubilantom okrem bohatých skúseností závidieť, sú aj spomienky. Nekonečné hodiny dokážu rozprávať o tom, aké to bolo v čase, keď do huty prišli a čo všetko sa zmenilo. Niektoré zážitky v súčasnosti znejú ako sci-fi. Inšpekčný zámočník z divízneho závodu Studená valcovňa Jozef Cziczer, ktorý vo firme pracuje už 40 rokov, si spomenul na časy, keď pracovné zmeny trvali 16 či 24 hodín. Zamyslel sa aj nad nepriamou úmerou medzi počtom ľudí a výkonom, ktorá súvisela s vtedajšou technológiou. "Pred štyridsiatimi rokmi tu pracovalo oveľa viac ľudí. Teraz vyrobíme dvakrát toľko ako v minulosti a s menším počtom ľudí." Jednoducho, vývoj a technika sa nezastavia.

Oficiálnu časť večera ukončil slávnostný prípitok prezidenta, v ktorom jubilantom poprial pevné zdravie a pripomenul bezpečnosť, ktorá s ním úzko súvisí. Záver patril zábave. Najprv sa o ňu postarala už tradičná formácia Drišľak a po nej prítomných pozvala na parket skupina Atlantis, ktorá až do skorých ranných hodín ponúkla známe tanečné melódie.