Výroba žiaruvzdorných stavív sa vo fabrike začala pred piatimi desiatkami rokov
Prvá šamotová tehla uzrela svetlo sveta pred päťdesiatimi rokmi. Vylisovali ju v rozrastajúcom sa závode Hutníckej keramiky počas skúšobnej prevádzky lisovne 23. februára 1967. Zámer budovateľov fabriky bol jasný - plán na rok 1967 už rátal s produkciou 15 tisíc ton šamotových tvárnic. Pýchou boli dve tunelové pece, ktoré patrili svojho času medzi moderné zariadenia s prvkami automatizácie a mechanizácie. A aj keď ich uvedenie do riadnej prevádzky ohrozila deštrukcia výmurovky páliaceho pásu prvej z nich, stavbári sa nedali.
„V pondelok 13. marca o dvanástej hodine vyšli z tunelovej pece č. 1 prvé vypálené šamotové tehly. Šťastnou zmenou, ktorá 1. marca slávnostne zatlačila naložený tunelový voz do tunelovej pece, bola obsluha paliča Titova s pomocníkmi Bořekom a Farbulom,“ napísali vtedy podnikové noviny Oceľ východu...
Prevádzka s projektovanou ročnou kapacitou 100 tisíc ton žiaruvzdorných stavív, pričom prípravňa mala pracovať na diaľkové ovládanie, musela ešte prekonať veľa problémov spojených s odprašovaním, nábehom technológie v lisovni a jej zosúladením, no budovatelia si pochvaľovali, že fabrika už nemusí dovážať šamotové výrobky z bývalej Juhoslávie, Sovietskeho zväzu či Rakúska. Najmodernejšia šamotáreň vo vtedajšom Československu bola úplne kompletná až v októbri 1967, keď spustili do skúšobnej prevádzky aj linku na výrobu vysokohlinitého šamotu s odolnosťou 1650 stupňov Celzia.
Svetový vývoj v oblasti žiaruvzdornej keramiky zaznamenal v nasledujúcich desaťročiach dramatické zmeny. Na trh prichádzali materiály a výrobky, ktoré zásadným spôsobom menili nároky odberateľov predovšetkým z hutníckeho a energetického priemyslu, na ich kvalitu a úžitkové vlastnosti. Prispôsobiť sa im musela, aby prežila v tvrdom konkurenčnom boji, aj šamotáreň v Košiciach
„Oproti počiatočnému stavu sa najviac investovalo do lisovacích agregátov. Postupne, od osemdesiatych rokov, dostala šamotáreň tri nové hydraulické lisy. Významným medzníkom v rozvoji výroby netvarovaných výrobkov bola investícia do kúpy novej linky na výrobu žiarobetónov a hmôt. Spolu s modernizáciou tunelovej pece č. 1 v roku 2010 išlo o dôležité investície pre udržanie kvality výroby porovnateľnej s globálnou konkurenciou,“ konštatuje riaditeľ divízneho závodu Refrako Vladimír Petrov.
Výrobková skladba šamotárne prešla od začiatku jej existencie dynamickými zmenami. K štandardnej šamotovej produkcii postupne pribúdali nové výrobky a materiály - od vysokohlinitých, korundových, izolačných a pálených magnéziových stavív až po moderné AMC a ASC nepálené stavivá na báze živice a grafitu. V súčasnosti je nosným výrobným programom šamotárne, ktorá je rozdelená na dve strediská, a to výrobu žiaromateriálov a hmôt a výrobu stavív a je súčasťou dcérskej spoločnosti RMS, a.s. Košice, produkcia žiaruvzdorných materiálov pre oceliarne. Výmurovka liacej panvy z nich dosahuje, ako uviedol Vladimír Petrov, vysokú životnosť, ktorá konkuruje lídrom v tomto odvetví na trhu.
K hlavným odberateľom šamotárne patrí aj dnes materská spoločnosť U. S. Steel Košice, dôležitými zákazníkmi sú Vítkovice Heavy Machinery, United States Steel Corporation,
Metinvest, Hesteel, Togo a ďalší.
„Naším zámerom do budúcnosti,“ doložil Vladimír Petrov, „je zamerať sa okrem produkcie žiaruvzdorných materiálov používaných pri výrobe železa a ocele aj na vývoj nových výrobkov a získavanie zákazníkov v odvetví energetiky, výroby hliníka a jeho zliatin. "
