Vianočné želania splnili košickí hutníci aj deťom svojich kolegov z projektu Sme s vami v pravý čas

Priestory košickej oceliarne na Alžbetinej ulici v meste dýchali v pondelok 21. decembra podvečer nefalšovanou sviatočnou atmosférou. Rozžiarený stromček hrajúci trblietavými farbami i vianočná výzdoba slávnosť chvíle len znásobovali. Nečudo, že najmä najmenšie deti z rodín zamestnancov spoločnosti U. S. Steel Košice zaradených v tomto roku do projektov Sme s vami v pravý čas a Stromček prianí sa už nevedelo dočkať a aj zopár minút, ktoré ostávali do otvorenia podujatia, bolo pre ne nekonečne dlhých. Zvedavo si obzerali nádielku darčekov a hlávkami sa im určite preháňali neodbytné myšlienky, či sa im ich tajné želania, ktoré napísali na kartičky, neskôr rozvešané vo fabrike na stromčekoch prianí, predsa len nesplnia. Nuž, košickí hutníci si aj v tomto roku dali záležať a darčekov bola poriadna hromada. Tu z nej vykúkala kolobežka, tu autíčka najrôznejších značiek, či bábika i nedala sa nevšimnúť ani známa stavebnica, ktorá už okúzlila nie jednu generáciu...

Keď sa krátko pred šestnástou hodinou objavili vo dverách hostky, napätie z očakávania sa skutočne dalo priam krájať. Veľmi milé a úprimné bolo stretnutie s manželkami topmanažérov košickej fabriky Máriou Kiraľvargovou i Beátou Pitorákovou, s ktorými sa všetci zoznámili koncom októbra, ale aj vôbec prvé s Donnou Buckisovou. Manželka prezidenta U. S. Steel Košice pricestovala do Košíc, aby spolu s manželom a ich dvomi deťmi prežili vianočné sviatky spolu a veľmi rada privítala možnosť zísť sa s chlapcami a dievčatami v dvoch detských domovoch i s rodinami košických oceliarov, ktorí sa boria s nepriazňou osudu. Pozorne si vypočula ich životné príbehy a kým prišiel rad na darčeky, deti i dospeláci „oprášili“ trochu svoje znalosti z angličtiny.

A potom už nastala dlho očakávaná chvíľa. Škoda, že sa to nadšenie a nefalšovaná úprimná detská radosť nedá položiť so všetkými emóciami na papier... Oči by ste nechali na trojročnej Simonke Turinskej, ktorá prišla do Košíc len so svojím ockom, keďže mamka musela ostať doma s chorým bračekom. „To je princezná Elza,“ stískala v rúčkach škatuľu s vysnívanou bábikou, ktorú nie a nie pustiť. Obzerala si ju z každej strany, skúmala, akú výbavu ešte obsahuje a dávala jej božteky... Oliver Lovaš len neveriaco krútil hlavou, ktorú si na chvíľu od šťastia položil do dlaní, keď zbadal nezameniteľný obal velikánskej stavebnice, z ktorej možno postaviť, tehličkou po tehličke, nádhernú loď. „Krásne,“ vydýchol krátko, keď sa vrátil spolu s bratom Lackom, tešiacim sa z figúrky pavúčieho muža, i mamkou od stromčeka. „Presne takú som chcel,“ prezradil neskôr. Okatá a vari večne usmievavá Jessica Horváthová žiarila rovnako. Veľmi chcela dostať pod stromček detský počítač a práve taký na ňu aj čakal. „Dostala som veľmi pekný darček, ale rozbalím si ho až doma, aby sa mi niečo z balíčka nestratilo,“ prezradila s rozmilým úsmevom. Spokojný bol aj Števko, jej brat. Tešil sa z náramkových hodiniek a ich sestrička Andrea z kozmetického balíčka. Štvorročná Lucka Mikitová, sediaca mamke Zdene na kolenách, sa síce sprvoti trochu okúňala, ale potom nám predsa len čo to o sebe porozprávala. Dozvedeli sme sa, samozrejme, okrem iného, že sa s mamkou doma hrajú na divadlo, vyrábajú si aj postavičky z papiera a že najradšej má rozprávku o dievčatku, ktoré išlo navštíviť s košíčkom starú mamu a cestou stretlo v lese vlka. Nuž, môžete si predstaviť, ako Lucku potešilo magnetické divadlo Červená Čiapočka. „Už sa nevie dočkať, keď ho doma rozbalíme,“ vyjavila mama aj v spoločnosti ďalších dvoch dcér Veroniky a Evy, ktoré si pod stromčekom našli voňavku a batoh... A to ešte Lucka netušila, že v balíčku má aj stromček pre mačičky. Matúš Huďa si už určite v mysli veľmi jasne predstavoval, ako si vyskúša „fungl“ novú kolobežku. Najradšej by to urobil vari aj hneď. „Prial som si určitý typ kolobežky a mám ho, prídeme domov a vyskúšam si ju,“ presvedčivo nám oznámil. Želanie sa splnilo aj jeho bratovi Tomášovi. „Dostal som mikroskop,“ zveril sa krátko možno budúci chemik. Otec Pavol nám totiž prezradil, že deväťročnému školákovi učaroval svet pokusov. A svojím koníčkom vraj nadchol aj troch svojich spolužiakov, ktorí by si radi pod stromčekom našli tiež drobnohľad. „A čo budem v ňom pozorovať? Nuž, napríklad vlas alebo ihlu...“ Nad návodom vysnívanej stavebnice špekuloval Tomáško Verbóczi. „To je vesmírna loď,“ ukázal na obal škatule. „Poskladám ju spolu s ockom. Doma,“ doložil...

V neveľkej miestnosti nebolo jedinej sklamanej detskej duše. Daniel, Viktor i Norbert Képešoví sa tešili z vrtuľníka i lietadla na ovládanie a mikiny, súrodenci Tamara a Adam Kovácsovci zo sedacieho vaku a sady cvičebných pomôcok, sestry Tereza a Ema Hlebové z rádia s CD a spoločenskej hry, Štefan a Damián Tokárovci z MP3 prehrávača a hokejky. Mimochodom, ich rodičia Jana a Štefan sa postarali o prekvapenie v podobe sladučkej dobroty pre všetkých. Až od Turne nad Bodvou priviezli na stretnutie krokenbuš – obrovitánsky kužeľ tvorený približne dvesto malými plnenými venčekmi pospájanými karamelom. Na jeho výrobe sa podieľala celá rodina. Na znak vďaky za pozornosť, ktorú spoločnosť U. S. Steel Košice a jej nadácia venujú rodinám hutníkov i ako malý vianočný darček pre všetky rodiny a ich hostiteľov. Lahôdka na pohľadanie! „Báli sme sa, či sa nám počas prepravy na ceste z takej diaľky nerozpadne. Ale vydržal!“ zveril sa Štefan. Netradičná torta chutila skutočne skvelo...