Nerád by som sa miešal do diskusie o tom, nakoľko má zmysel baliť a dovážať tatranský vzduch, respektíve akýkoľvek iný druh emócie. Keďže článok po prvých piatich vetách rozoberal už len zmysluplnosť obalu, chcel by som sa vyjadriť k tejto téme.

Tvrdenie, že plechovka je vo vzťahu k životnému prostrediu ten najhorší obal považujem za znečistenie verejného priestoru ďalšou urbánnou legendou, ktorá skôr spočíva na pocitoch predstaviteľov mimovládky  Priatelia Zeme, než na faktoch.

Ak už sa niekto rozhodne zabaliť potraviny, tekutiny, farbivá, vzduch, pocit alebo dokonca nič do akéhokoľvek obalu, je plech jedným z materiálov, ktoré majú najvyššiu úroveň recyklovateľnosti. To znamená, že práve na takýto obal je potrebné najmenšie množstvo vyťažených surovín a energie, pretože práve pri plechu je životný cyklus výrobku nekonečný. 

Oceľ je ako jediný materiál nekonečne recyklovateľná, čiže môžete bez straty kvality vyrábať z plechovky auto, z auta chladničku a vrátiť sa k plechovke.

Ak sa v článku uvádza, že zber kovov v obciach sa len rozbieha a Priatelia Zeme odporúčajú sklo, citujete skôr ich pocity, než tvrdé dáta. V rámci EÚ recyklovateľnosť oceľových obalov dosahuje 77,5 %, skla 74 % a takých plastov len 37 %. 

Je pravdou, že Slovensko nie je na špičke krajín, ktoré recyklujú, avšak to nie je vec materiálu, ale systému a určitého environmentálneho povedomia. Slovensko v súčasnosti dosahuje 70,8 %  recyklovateľnosti oceľových obalov, pričom okolité krajiny dosahujú vyššie percentá. V Maďarsku to bolo 83,5 %, avšak v Nemecku až 90,7 %. 

Technológie idú dopredu a tiež oceliarstvo. Spotreba primárnej energie na tonu surovej ocele je o 60 % nižšia než pred 50 rokmi. V porovnaní s inými materiálmi ako sú hliník a sklo,  je na tom oceľ najlepšie i v prípade ukazovateľa nazývaného  Global Warming Potential.  Tento ukazovateľ zjednodušene povedané meria uhlíkovú stopu materiálov počas ich životného cyklu.

Technicky vzaté objednávatelia zvolili ten najlepší materiál. Možno je to pozostatok očarenia plastami z čias sedemdesiatych rokov minulého storočia, alebo  Priatelia Zeme len  intuitívne cítia, že vratná fľaša by bola lepšie riešenie. Ako tvrdia v článku, považujú plechovky za hlúposť a radia v tomto smere aj ľuďom na prednáškach. Bolo by vhodné, ak by dodali, že je to na základe ich pocitov, pretože fakty vravia niečo iné. 

Plechovky súčasnosti sú síce vzhľadom podobné tým, ktoré si pamätáte spred rokov, avšak úroveň recyklovateľnosti a energetická náročnosť z nich urobili materiál budúcnosti ak berieme do úvahy ohľaduplnosť voči prírodným zdrojom. 

Dúfam, že tento prípad prispeje k faktickej debate o opodstatnenosti rôznych typov a materiálov používaných na obaly s prihliadnutím na účinky na environment počas celého životného cyklu výrobkov.