Medzinárodný maratón mieru v Košiciach mal v podaní kenských bežcov výbornú réžiu
To sa v doterajšej histórii Košického maratónu ešte nestalo. Traťový rekord, ktorého držiteľom bol od roku 2007 Keňan Wiliam Biama časom 2:09:53 hod.,
v nedeľu 3. októbra 2010 neodolal. Prekonali ho hneď až traja maratónci z Kene skvelými časmi pod 2:08 hod. Víťazný Gilbert Chepkwony preťal cieľovú pásku v čase 2:08:33 hod.,
druhý Solomon Bushendich zabehol dva razy mestský okruh za 2:08:40 hod. a tretí v cieli Peter Chebet dosiahol čas 2:08:42 hod.
Všetci traja zabehli v Košiciach svoje osobné rekordy. Hneď po štarte sa vytvorila deväťčlenná skupinka, v ktorej boli okrem siedmich vytrvalcov aj dvaja Keňania Tanus
a Kimayo, ktorí udávali tempo a v pelotóne robili vodičov, tzv. zajacov. Na obrátke do druhého kola mestského okruhu, tesne pred miestom štartu a cieľa, mala táto skupinka medzičas 1:04:40 hod.
"Keď v druhom okruhu zrýchlia, budeme svedkami nového traťového rekordu," povedal v sprievodnom vozidle s časomierou jeden z rozhodcov Jiří Čadil a pokračoval:
"Chce to však trochu oteplenia. Na štarte bolo osem stupňov Celzia a slniečko je čoraz viac silnejšie a silnejšie. Nuž zdá sa, že keď ich nepostihne kríza, s tým rekordom by to mohlo
vyjsť."
A mal pravdu. Teplomer sa neustále šplhal hore a maratónci z Afriky pôsobili na trati oveľa uvoľnenejším dojmom. Vodiči Tanus a Kimayo postupne odstúpili z trate na
23. resp. 29. kilometri a začala sa roztrhávať aj vedúca skupinka. Nasadenému tempu postupne nestačili Keňania Kibet, Kavutu, Ruto i Etiópčan Degefa. Riaditeľ pretekov Branislav
Koniar, ktorý celý priebeh maratónu sledoval zo sprievodného vozidla nestále rukou popoháňal vedúce trio k rýchlejšiemu tempu. "Bol som prekvapený, ako si títo traja na trati v
uliciach mesta verili. Neustále sa iba usmievali a v angličtine mi prízvukovali: Len pokojne, máme to všetko pod kontrolou," prezradil B. Koniar už v cieli po pretekoch a dodal: "
Všetci traja na trati výborne spolupracovali a striedali sa na špici. Treba povedať, že nám vyšlo počasie, ktoré bolo na beh ideálne. A to, že sme štart posunuli o hodinu skôr bolo tiež veľké plus
k výsledným časom."
Kým prví traja Keňania boli šťastní, že dokázali zlepšiť svoje osobné rekordy, takú radosť už nemal nový majster Slovenska v maratónskom behu, náš spolupracovník z U.
S. Steel Košice Imrich Pástor, ktorý získal už štvrtý titul majstra Slovenska po sebe.
"Samozrejme, že siedme miesto i zisk majstrovského titulu ma veľmi tešia, ale chcel som dokázať viac. Na tento maratón som mal vydarenú prípravu a túžil som
prekonať osobný čas ešte z roku 2007, ktorý má hodnotu 2:21:59 hod. Nevyšlo mi to. V prvom kole mi robil spoločnosť klubový kolega z Obal servisu Tibor Sahajda, ktorý bežal iba polmaratón. V druhom
kole som už bojoval na trati sám a po 24. kilometri som cítil, že mi tvrdnú stehná," zdôveril sa v cieli I. Pástor. Jeho tréner Pavol Madár mu veril, ale mrzelo ho, že jeho zverenec
nedodržal taktické pokyny. "Po štarte to Imro trochu prepálil, začal veľmi rýchlo. Ja som ho v druhom kole sprevádzal na kolieskových korčuliach a keďže Keňania boli veľmi rýchli a ostatní
z pelotónu mu nestačili, tak som mu na trati robil spoločnosť. Jeho výsledný čas 2:23:55 hod. je najlepší tohtoročný slovenský výkon v maratóne. Chcel zabehnúť pod 2:20 hod. a ako sám povedal, raz
takýto čas určite dosiahne. Možno už v budúcej sezóne," dodal P. Madár.
V pestrofarebnom pelotóne sa objavila na polmaratónskej i maratónskej trati celá plejáda železiarov. V maratóne sa v prvej tridsiatke umiestnil Jozef Sciranko, ktorý
skončil na 27. mieste časom 2:48:01 hod. Dobre si v ženskej kategórii počínali aj Alžbeta Tiszová a Erika Billá. Zo sedemdesiatich štartujúcich žien obsadili 14. a
15. miesto. Na štrnástej priečke (celkovo na 268. mieste) sa umiestnila skvelým časom 3:32:55 hod. Alžbeta Tiszová, na pätnástej priečke (celkovo na 280. mieste) dobehla v čase 3:34:02 Erika Billá.
Podobne ako vlani, aj v tomto roku sa na štart maratónu postavili dvaja americkí manažéri. Z nich si lepšie počínal Michael Simko. V silnej konkurencii skončil na 349. mieste
výborným časom 3:42:52 hod.
Bradley Cramer obsadil v konečnom poradí 550. miesto časom 4:06:31 hod. Naša spoločnosť mala početné zastúpenie aj v polmaratóne a v pretekoch korčuliarov. V
polmaratóne u mužov skončil Tibor Sahajda z bežeckého klubu Obal servis na 2. mieste v čase 1:10:32 hod. Zo zamestnancov USSK sa na 41. mieste umiestnil Branislav
Klobošič časom 1:24:57 hod. Zo žien už po piatykrát za sebou zvíťazila Katarína Bérešová z Obal servisu časom 1:16:32 hod. Z členov klubu BK Steel Košice sa na 71. mieste
umiestnila časom 1:28:32 hod. Zuzana Korotvičková a zo železiarok na 636. mieste skončila Iveta Vargová časom 1:56:02 hod. V polmaratóne inline korčuliarov sa z
našich umiestnili dvaja pretekári v rovnakom čase 44:55 min. zhodne na 29. - 30. mieste. Boli to Juraj Hudák a Peter Eškut. Na 44. priečke skončila Lucia
Petrovičová za 46:13 min. Svoje zastúpenie sme mali aj v štafete na 4 x 1/4 maratónu. Túto štafetu úspešne absolvovalo kvarteto expatriotov v zložení Dayna Martinová, Steven
Martin, John Bertocchi a Melanie Simková.
Vynikajúce výsledky bežcov v mužskej kategórii v tomto roku posunuli náš najstarší maratón v Košiciach medzi TOP desať najlepších maratónov v Európe. Podľa času víťaza
sa MMM zaradil na 5. miesto za takými gigantmi ako sú maratóny v Londýne, Berlíne, Paríži či Rotterdame, ale vyššie než v Ríme, Madride, Zürichu, Hamburgu či v Miláne. Aj keď sezóna sa ešte
neskončila, Košice by z tejto elitnej desiatky nemali vypadnúť.