Piaty ročník polmaratónu Košice-Seňa, ktorého generálnym partnerom bola spoločnosť U. S. Steel Košice, prepisoval v poslednú júnovú nedeľu svoju krátku históriu. Obaja víťazi v hlavných kategóriách - medzi mužmi Ján Križák (AŠK Grafobal Skalica) a medzi ženami Ingrid Vančišinová (TJ Stročín) - prekonali traťové rekordy. Neprekážal im ani dážď a chladnejšie počasie pri štarte polmaratónu. A to boli dôvody, prečo sa Oceľ východu k podujatiu vracia na tejto strane krátkymi rozhovormi s najlepšími pretekármi i s úspešnými reprezentantmi U. S. Steel Košice Erikou Billou a Jaroslavom Horným (obaja BK Steel Košice).

S ABSOLÚTNYM VÍŤAZOM J. KRIŽÁKOM

· Prvý, takže sa vám bežalo dobre?
- Máte pravdu. Zo začiatku sa mi zdalo, že bežím príliš rýchlo, no neskôr sa tempo ustálilo. Mýlili ma kilometre, lebo nejaká "dobrá duša" zdupľovala značenie. Zhruba na 20 kilometri som si bol vedomý, že traťový rekord môže padnúť, tak som už bežal v pohode.
· Krízy sa vám teda zrejme vyhýbali.
- Trošku sa mi zdalo na piatom kilometri, že môžu prísť problémy, ale potom sa to znovu rozbehlo. Keď som podľa medzičasov zistil, že to pôjde na traťový rekord, potom to už bolo v poriadku.
· Hneď po štarte ste sa dostali do čela pretekov a z prvého miesta vás už do cieľa nik nezosadil. Je to pre vás typické?
- Zobral som to od začiatku za svoje. Väčšinou sa snažím bežať štýlom štart - cieľ, pravda, ak nie je príliš silná konkurencia, za ktorou sa musím povoziť.
· Tá bola teraz teda slabšia?
- Prijateľná pre mňa. Nechala ma bežať mojím štýlom.
· Pred dvomi rokmi ste tiež vyhrali...
- No vtedy nepadol traťový rekord. Bolo totiž horšie počasie. Je to pre mňa satisfakcia.
· Máte rekord, prémiu navyše. Určite teda prevláda u vás spokojnosť.
- Áno.
· V Košiciach pršalo, v Seni sa už na bežcov usmievalo slniečko...
- Počasie bolo veľmi slušné, myslím, najlepšie za posledné roky. Pri konci behu ho už bolo aj cítiť, ale stihol som dobehnúť, kým ešte pripekalo pomenej.
· Atmosféra?
- Veľmi pekná, kvôli nej na preteky rád chodievam. Je takmer rovnaká ako počas októbrového maratónu.

S VÍŤAZKOU KATEGÓRIE Z2 E. BILLOU

· Spokojná?
- Nie veľmi, trápila som sa. Po 5. kilometer to bolo ako-tak, v pohode, no potom som sa začala trápiť. Prišli problémy a bolesti v krížovej časti, ozvalo sa koleno, začalo mi nohu ťahať do strany... Nebolo to dobré.
· Čím si to vysvetľujete? Určite máte v nohách nespočetné množstvo kilometrov...
- Maratónov som absolvovala 20, polmaratónov Košice-Seňa päť. No dnes som mala zdravotné problémy, zrejme nejaký blok.
· Čo hovoríte na čas?
- Na tú "biedu" je to ešte celkom dobré.
· Pred rokom to však dopadlo omnoho horšie. Váš kolaps niekoľko metrov pred cieľom zarmútil všetkých.
- Bolo to asi 200 metrov pred cieľom. Bola som na 2. pozícii. Pred tromi rokmi som mala čas 1:29:45, dnes 1:35:54. No so zdravotnými problémami. Vďaka Bohu aj za taký čas.

S VICEMAJSTROM MEDZI ŠESŤDESIATNIKMI J. HORNÝM

· Bolo to v pohode?
- Dobre, kým som vládal.
· A dokedy ste vládali?
- Tak do 12. kilometra, potom som sa už začal trápiť.
· No išlo to...
- Samozrejme. No mal som začať pomalšie a nemal by som tie problémy tak skoro. Prišli by možno na 18. alebo 20. kilometri.
· Koľký polmaratón v živote ste práve dobehli?
- Nerátam ich. Maratónov mám 96, takže odhadujem, že polmaratónov bude okolo 150.
· Je obdivuhodné, že aj v takom veku sa dokážete udržiavať na špici pretekov...
- Na prelome štyridsiatky a päťdesiatky to bolo ešte lepšie. Najlepšie výsledky dosahujem, keď prechádzam do vyššej vekovej kategórie, tak ako v tomto roku. Lebo po mne, o rok, prichádza Peter Polák a ten už potom všetko vyhráva. Na mňa už zvýši maximálne druhé miesto.

S NAJLEPŠÍM KORČULIAROM M. KRIŽANOM

· Vavrínový veniec máte na krku. Korčule teda išli samé?
- Terén bol fajn, asfalt dobrý, spočiatku pršalo, šmýkalo sa, boli aj problémy, postupne dážď ustal, začalo to schnúť a bolo to lepšie ako spočiatku vyzeralo.
· Kocky v meste nerobili problémy?
- Boli dosť nepríjemné, prechod bol nepríjemný, preto sme išli tak pomaly, veľmi nepríjemné boli aj koľajnice pri výjazde v meste, na ktorých jeden z favoritov - Igor Špendel spadol, bolo potrebné dávať veľký pozor. Bolo to tak na hrane.
· Mali ste aj krízu?
-Vôbec nie. Dnes sa mi išlo dobre. Od 15 km som išiel sám, trochu som tvrdol, ale tempom sa to potom rozbilo.
· Počasie?
- Teraz v cieli už fajn. Omnoho lepšie ako pri štarte.