Silvestrovské stretnutie manažmentu so zamestnancami U. S. Steel Košice

Niekoľko sto zamestnancov U. S. Steel Košice, ktorí v posledných hodinách starého roku prechádzali vrátnicou č. 2, sa malo možnosť stretnúť s prezidentom spoločnosti Davidom H. Lohrom, predsedom Rady odborov OZ METALURG USSK Mikulášom Duľom, primátorom Košíc Františkom Knapíkom, viceprezidentom pre výrobu Matthew Perkinsom, viceprezidentom pre ľudské zdroje Martinom Pitorákom, viceprezidentom pre riadenie externých služieb a vzťahov Miroslavom Kiraľvargom i riaditeľom pre Vonkajšie vzťahy Jánom Bačom. Železiarom prišli poďakovať za odvedenú robotu v roku 2007 a zároveň vysloviť želania zdravia, úspechov v práci a osobnej pohody v roku novom.

Atmosféru na vrátnici ozvláštňovala hudobná dvojica - Mário "Gapa" Garbera a Martin Ferenčík. "Zatiaľ sme na takomto mieste ešte nehrali, ale atmosféra má niečo do seba," vyznali sa sympatický saxofonista Gapa a klávesista Martin. Halu vrátnice zaplnili na približne dve hodiny rytmickými melódiami a ako sa neskôr ukázalo, tento inovačný prvok silvestrovských stretnutí manažmentu so zamestnancami, mal úspech.

Pre Ladislava Hada a Roberta Hobľáka z SBS sa služba začala o osemnástej. Silvestrovská noc v robote nebola pre obidvoch ničím výnimočným. "Za trinásť rokov, čo pracujem v U. S. Steel Košice, som bol na Silvestra v práci minimálne päťkrát," prezradil R. Hobľák. "Pocit je trochu iný, chýba rodina, ale zvykol som si. Silvester bude, keď sa vyspím po nočnej..."

Krátko pred dvadsiatou prvou hodinou sa na schodoch objavil prvý prichádzajúci na nočnú zmenu. Juraj Gašpar sa ponáhľal do Teplej valcovne. "Striedame sa skôr, o trištvrte na desať už musím byť na žeriave," stihol povedať pomedzi rýchle kroky a dodať: "Vo firme pracujem tretí rok a na Silvestra som nebol v robote minimálne desať rokov. Ak by som nebol tu, tak oslavujem doma s rodinou."

Noc na prelome rokov prežil v práci aj Duc Nam Hoang z prípravy vsádzky Teplej valcovne. Na Slovensku žije už dvadsaťosem rokov. "O polnoci si určite spomeniem na svojich blízkych. Manželku mám Slovenku, ale moja ostatná rodina je veľmi ďaleko. Pochádzam z juhu Vietnamu a za bezmála tridsať rokov som sa domov dostal iba dvakrát... Naposledy vlani. Som veľmi povďačný kolegom, že mi to umožnili. Potreboval som na to totiž štyri týždne dovolenky."

"Veľa dobrého všetkým ľuďom, hlavne zdravie a to ostatné hádam príde samo," odkázal kolegom - železiarom údržbár Ján Benco z aglomerácie Vysokých pecí.

O niekoľko minút zaplavil priestor vrátnice húf prichádzajúcich. Pätnásť minút po dvadsiatej prvej hodine zažívala "špičku". Pípanie turniketov prehlušovali tóny hudobníkov a náhliace sa kroky chlapov pribrzďovali čakajúci manažéri, ktorí ku stiskom rúk a vinšom pridali aj malú sladkosť.

Na schodoch, opretý o teplý radiátor, čakal na "svoj" autobus koksár, strojník Róbert Andráši. "Ak by som nebol v práci, ale doma, nanajvýš by som sa vybral do mesta," prezradil čo to o úmysloch ako prežiť poslednú noc roka. "Takto budem o polnoci v duchu so svojimi blízkymi a možno si aj aspoň zazvoníme telefónmi..." O kúsok ďalej sa zhovárali oceliari Milan Martiniak a Štefan Szabó. Mali pred sebou druhú pracovnú noc pred dlhým voľnom. "Do roboty prídeme znovu 4. januára, takže bude dosť času aj na oslavu nového roku. Samozrejme s rodinami."

Do roboty sa náhlila aj laborantka Labortestu Mária Smreková. "V U. S. Steel pracuje celá naša štvorčlenná rodina. Dnes ´slúži´ polovica - ja a mladší syn. A nebude to po prvý raz. Za tridsaťtri rokov som bola v práci počas sviatkov viackrát."

Primátor mesta F. Knapík prišiel medzi železiarov po druhý raz. "Je to zaujímavé," stihol povedať medzi tým, čo pristavoval hutníkov so želaním šťastného nového roku. Jedno z nich venoval aj čitateľom Ocele východu. "Pracovné úspechy, pokoj v rodine, radosť z práce a vždy bezpečné návraty domov," odkázal osadenstvu fabriky.

Prúd prichádzajúcich vystriedal po približne dvadsaťminútovej pauze dav odchádzajúcich z popoludňajšej zmeny. "Robota išla v pohode, teším sa domov," povedal peciar narážacích pecí Teplej valcovne Norbert Pelegrín. "Budem s rodinou a oslavy budú mierne. Zajtra ma čaká nočná zmena."

"Idem sa domov vyspať. Najprv pogratulujem manželke a zaľahnem. Ráno ma čaká ďalšia šichta," dal sa počuť vodár Milan Hančák. "Som striedač a budem zastupovať kolegu, ktorý si zobral voľno," dodal na vysvetlenie sympatický kolega, ktorý je zamestnancom firmy od roku 1972. Dvanásť posledných rokov pracuje v divíznom závode Vysoké pece.

Naopak mladý odlievač železa Vladimír Šutľák z Vulkmontu je zamestnaný ešte iba rok a dva mesiace a silvestrovskú šichtu absolvoval po prvý raz. "Nechystám sa nikde, budem doma s rodinou. Zajtra mám nočnú," načrtol plány. S úsmevom odchádzala k svojim blízkym aj úpravárka vody Andrea Riková. "Teším sa na rodinu. Silvester v robote na mňa vyšiel už po druhý raz. Takže aj stretnutie s manažmentom nie je prvé. Je milé, že sa snažia stretnutia vždy nejako ozvláštniť. Tohto roku pridali hudbu. Poteší to."

K blízkym sa ponáhľali aj zámočník divízneho závodu Mechanika Jozef Adamčík, ale i Veronika Varanaiová zo spoločnosti Refrako. "Čo budem robiť? Trošku pozriem program v televízii a potom pôjdem spať. Robím aj na Nový rok. Čaká ma nočná zmena," stihla povedať ponáhľajúc sa na "erku".

Posledný Silvester v robote si odkrútil predák údržby Ignát Timko z Vysokých pecí. "Vo februári odchádzam po tridsiatich rokoch na peciach do dôchodku. Aké to boli roky? Ja som spokojný. Prešiel som viacerými pracovnými pozíciami, bol som i majstrom, nemôžem si sťažovať. Odkedy sme prešli zo sedemdňového na päťdňový ´kolotoč´, máme viac času na oddych a naozaj to cítiť," porozprával, kým čakal na autobus, ktorý ho dopravil domov.

Po pol jedenástej sa vrátnica vrátila do svojho zvyčajného rytmu. Muzikanti zbalili nástroje a ponáhľali sa na Hlavnú medzi Košičanov privítať nový rok. Stovky hutníkov v prevádzkach mali ešte väčšinu nočnej služby pred sebou. Bezpečnú a pokojnú zmenu! Návraty v zdraví domov po celý nadchádzajúci rok! Odkázal David H. Lohr všetkým vo firme.