V Medzeve vládlo slnko, pohoda a dobrá nálada

Nuž, popravde, rozlúčka s letom a prázdninami to bola parádna. Chlapci a dievčatá z rodín železiarov zaradených do firemného projektu Sme s vami v pravý čas, z partnerského detského domova sv. Klementa Hofbauera v Podolínci, Centra pre rodiny s deťmi na Uralskej ulici v Košiciach, rovnako ako z košického domova na polceste prežili poslednú prázdninovú sobotu bohatú nielen na zážitky, radosti zo športových zápolení a hier, ale aj na nadväzovanie nových priateľstiev a utužovanie tých starých. Príjemne strávený deň plný slnka a dobrej nálady v Doškoľovacom stredisku košickej oceliarne v Medzeve si 31. augusta 2019 deti, medzi ktorých prišli i prezident U. S. Steel Košice Jim Bruno s manželkou Melissou a dcérou Avery, viceprezidenti Miroslav Kiraľvarga a Martin Pitorák so svojimi blízkymi a tiež Karl Kocsis, skutočne užili. Či už pri loptových hrách, medzi ktorými dominoval predovšetkým futbal, alebo pri všakovakých zábavných hrách a súťažiach, alebo v tvorivých dielňach pri výrobe náhrdelníkov, stolových podložiek z korálikov i trblietavých maľovaní na tvár.

Pozvanie na podujatie prijali aj Martin a Martinka Reisovci, ktorí prišli do Medzeva spolu s mamou, vdovou po našom bývalom kolegovi. Obidvaja sa už do školy tešia, hlavne na svojich spolužiakov, aj keď... „Pristal by som, keby boli prázdniny aj dlhšie,“ zasmial sa deviatak Martin. „Voľno rýchlo ubehlo. Boli sme aj u deda v Martine, odkiaľ sme chodili na výlety po okolí, pozreli sme si tamojšie kopce...“ zaspomínal na časť prázdnin aj za svoju sestru.

Dnes už štvrtáčka Angie z Podolínca prezradila, že sa na školu už veľmi teší. „Budem mať nových spolužiakov, hádam si nájdem aj nových kamarátov,“ nádejala sa ešte nedávno Bratislavčanka. „Teším sa, určite to bude zábava,“ mienila malá všetečnica. „Na aké predmety najviac? Najradšej mám telesnú výchovu, lebo veľmi rada cvičím,“ prezradila s úsmevom školáčka, ktorá prišla do Detského domova sv. Klementa Hofbauera len celkom nedávno. „Najprv som sa aj trošku bála, teraz už nie, zvykla som si. Na novú rodinu i tety vychovávateľky,“ presvedčivo dodala. „A viete čo? Na tento deň som sa veľmi, veľmi tešila. A už je tu... Už som si stihla urobiť náhrdelník, aha, pozri sa. Pekný? Chystám sa ešte na šípky a dám si  urobiť nejaké tetovačky,“ vychrlila zo seba nehanbiac sa ani zamak.