Dlhoročný organizátor športových aktivít v železiarňach Ján Caban odchádza do dôchodku

Roky nezastavíš. Vo firme je ešte niekoľko zamestnancov, ktorí si pamätajú začiatky spúšťania nových agregátov v jednotlivých závodoch spoločnosti. "V júni roku 1966 spúšťali v Oceliarni konvertor č. 1 a v júli toho istého roku som do tohto závodu nastúpil do robotníckej profesie ako čerstvý absolvent hutníckej priemyslovky v Tisovci," spomína na svoje začiatky v bývalých VSŽ Košice Ján Caban. Po štyridsiatich troch rokoch završuje koncom júla tohto roku svoj aktívny zamestnanecký pomer v U. S. Steel Košice a odchádza do dôchodku.

Vo fabrike pracoval do roku 1976, potom deväť rokov zastával funkciu tajomníka železiarenskej TJ VSŽ a ďalších päť rokov pracoval ako kontrolór činnosti a hospodárenia telovýchovných orgánov ČSZTV vo Východoslovenskom kraji. Do železiarní sa vrátil v roku 1990 a rok na to sa jeho pričinením začala písať novodobá história masových športových súťaží zamestnancov firmy. Námety čerpal zo svojich bohatých skúseností získaných v telovýchovnom hnutí. A robil to popri zamestnaní, často počas svojho osobného voľna.

Prvý ročník športových hier pre pracovníkov prevádzky bývalých Strojární zorganizoval v septembri roku 1991 v lesoparku nad Sídliskom Dargovských hrdinov a na ihrisku neďalekej základnej školy. Záujem zamestnancov a ich rodinných príslušníkov o rekreačné športovanie bol obrovský a tak sa z roka na rok zvyšovala nielen účasť pretekárov, ale pribúdali aj nové druhy športov. Do súťaží sa hlásili aj zamestnanci ostatných divíznych závodov a v roku 1996 už malo toto podujatie názov Športové hry pracovníkov skupiny VSŽ a.s. O rok neskôr na konfrontáciu síl na rôznych športoviskách po prvý raz použili nový názov Letná olympiáda. Ostal až dodnes.

Postupne sa zvyšovala úroveň súťaženia a od desiateho ročníka olympiádu podporilo aj vedenie firmy. Ceremoniál otvorenia i záveru olympiády a dekorovanie víťazov dostali slávnostný charakter. Konali sa za prítomnosti zástupcov vedenia firmy i odborovej organizácie. Športovci postupne vítali na otvorení prezidentov U. S. Steel Košice Johna H. Goodisha, Christophera J. Navettu, Davida H. Loohra i Georgea F. Babcoka. Pre olympionikov boli vždy zaujímavé olympijské prezenty - tričká, čelenky, šiltovky, takzvané potítka, klobúčiky, v zime čelenky, čiapky, šály. A to všetko vymýšľal a spolu s členmi organizačného výboru zabezpečoval jeho predseda Ján Caban.

Pričinením tohto ambiciózneho človeka pribúdali aj iné športové súťaže, turnaje a preteky. Radosť z pohybu a zo zdravého súťaženia majú najmä futbalisti, ktorí každoročne hrávajú svoj šampionát a medzi zamestnancami a fanúšikmi sa veľkej obľube tešia rekreační hokejisti, ktorí zvádzajú tuhé boje na ľade v hokejových majstrovstvá USSK. V zimnej olympiáde okrem zjazdového lyžovania postupne pribudol beh na lyžiach, snowbording a pred desiatimi rokmi aj dnes už populárny Detský zimný karneval.

"Akcie som nielen organizoval, ale učil sa ich aj riadiť. Boli aj roky, keď sme sa po vyhodnotení súťaží a turnajov lúčili s tým, či sa o rok ešte vôbec stretneme. A hoci boli iné časy a rôzne obdobia, stretli sme sa. Mám dobrý pocit z toho, že po mne ostáva rozbehnutý a dobre naštartovaný projekt aktívneho športovania zamestnancov. Ďakujem všetkým organizátorom aj účastníkom športových podujatí, ktorí sa na realizácii tohto projektu podieľali a tiež tým, s ktorými som spolupracoval. Moje poďakovanie patrí aj najbližším spolupracovníkom, nadriadeným a vedeniu spoločnosti, ktorí nám pri organizovaní športových súťaží a olympiád vychádzali v ústrety a podporovali nás. Na záver mám dobrú správu pre tých, ktorí veštili, že mojím odchodom sa olympiády vo firme skončia. Od športu neodchádzam, lebo ako dôchodca sa budem naďalej angažovať pri organizácii tohtoročnej letnej i budúcoročnej zimnej olympiády zamestnancov U. S. Steel Košice."