Mnohým ľuďom šport natrvalo prirástol k srdcu, hoci v minulosti neboli aktívnymi športovcami. Medzi nich nepochybne patrí dnes už bývalý ligový rozhodca v ľadovom
hokeji, 56-ročný zamestnanec dcérskej spoločnosti OBAL-SERVIS, a.s. Košice, Štefan Bačo. Počas uplynulého víkendu sedel v hľadisku Steel arény na extraligových dueloch našich
juniorov. Poznám ho ešte z čias keď Košičania hrávali zápasy na ľade ZŠ na Kavečianskej a potom už v novej Steel aréne, ako hlásateľa extraligových zápasov HC Košice. Keď mi povedal, že dnes tu nie
je ako divák, ale že je z poverenia SZĽH v Bratislave delegátom a inštruktorom na týchto stretnutiach, zaujalo ma to.
Ako ste sa k tomu dostali? Vyzvedal som. "Ako každý otec, aj môj, ktorý bol dlhoročným zamestnancom v závode Doprava, chcel mať nielen zo mňa, ale aj z mojich
bratov Jozefa a Františka hokejistov. Postupne sme sa ocitli v hokejovej prípravke. Ale len čo sme sa naučili dobre korčuľovať, hokej nás postupne prestal baviť. Ja som sa dal na futbal. Začínal
som u žiakov v Lokomotíve, neskôr som v doraste hrával za TJ VSŽ. Po vojenčine viedli moje kroky do železiarní, kde som postupne pracoval v ústredných stavebných dielňach, v ústredných mechanických
dielňach, v závode Nákup a už siedmy rok balím plechy v Teplej valcovni s kolegami z OBAL-SERVIS-u," priblížil svoje začiatky Š. Bačo.
Prezradil i to, ako ho bývalý rozhodca federálnej ligy a predseda komisie rozhodcov Slavomír Caban prehovoril, aby si urobil kurz rozhodcu ľadového hokeja, lebo
potrebujú mladých arbitrov tohto športu. Testy zvládol a od roku 1981 postupoval v pruhovanom čierno-bielom drese cez rôzne pozície. Začínal v klietke za bránkou ako bránkový rozhodca, potom sa
zdokonaľoval v sektore zapisovateľa i časomerača na trestnej lavici. Po roku praxe vykorčuľoval po prvý raz na ľad v úlohe čiarového rozhodcu v roku 1982. Rozhodoval zápasy slovenskej ligy
seniorov, juniorov i dorastencov. V súťažiach riadených SZĽH sa od sezóny 1985/86 stal hlavným rozhodcom a v tejto činnosti vytrval až do dovŕšenia vekového limitu 45 rokov. Okrem záľuby s
píšťalkou si vždy rád rekreačne zahral hokej a v minulosti, v rámci hokejových majstrovstiev podniku, obliekal aj dres Údržby. Od roku 1998, spolu s ďalším bývalým ligovým rozhodcom Milanom Kizekom
z Dopravy, počas piatich sezón odpískali všetky stretnutia hokejového šampionátu o majstra USSK.
S píšťalkou za tie roky zažil rôzne vážne i úsmevné situácie, ale jeden prípad mu predsa len utkvel v pamäti: "Bolo to v Humennom, kde sa hralo derby
stretnutie domácich hokejistov s Vranovom nad Topľou. Favoritom boli domáci, ale riadiaci orgán delegoval na zápas ako hlavného rozhodcu skúseného Cabana, ja som spolu s Pethöm bol na čiare. V
hľadisku bola od začiatku napätá atmosféra a búrlivé prostredie neveštilo nič dobré. Domáci v zápase len remizovali 6:6 a my sme ani nevedeli, ako sme sa z ľadu dostali do šatne. Keďže vášne
divákov voči nám neutíchali, šatňu sme opustili dosť neskoro v noci v sprievode policajtov."
Blížia sa Vianoce. Prežili ste ich niekedy aj mimo domova?
"Stalo sa mi to trikrát. S partiou rozhodcov z Košíc a východoslovenského regiónu sme sa asi pred 25 rokmi, na pozvanie švajčiarskych rozhodcov, vybrali ešte
pred Vianocami odohrať priateľský zápas do Zürichu. A tam nás zastihol aj Štedrý večer. Hostitelia nás prekvapili a pripravili nám našu tradičnú kapustnicu i vyprážanú rybu so šalátom. Aj Nový rok
som niekoľkokrát privítal mimo domova, ale bolo to iba tu na Slovensku, kde sa hrali novoročné hokejové turnaje. Najčastejšie som vítal Nový rok v Gelnici, kde sa už dvadsať rokov hráva
medzinárodný turnaj dorastencov o Memoriál Petra Bindasa."
Empty