Peter Seman

V Brne sa konali majstrovstvá sveta i Európy v 24-hodinovom behu, ktorého sa okrem 158 zahraničných ultramaratóncov zúčastnilo aj šesť bežcov zo Slovenska. Medzi nimi sme mali aj my svojho vytrvalca, zamestnanca DZ Vysoké pece, člena BK Steel Košice Petra Semana. Spolu s Ľubomírom Hrmom z Banskej Bystrice a Slavomírom Lindvaiom z Košíc tvorili reprezentačný tím Slovenska, ktorý bol veľmi úspešný.

Na svetovom šampionáte skončili Slováci na 5. mieste za víťazným celkom Francúzska, Japonskom, Ruskom a USA. V rámci majstrovstiev Európy boli tretí a získali bronzové medaily. V súťaži jednotlivcov si titul majstra sveta vybojoval Sekiya Ryoichi z Japonska, striebro zaslúžene získal Ľubomír Hrmo zo Slovenska, ktorý za 24 hodín zabehol 259 060 metrov a stal sa majstrom Európy. Zo Slovákov bol druhý najlepší náš Peter Seman, ktorému za 215 661 ubehnutých metrov patrilo v konečnom poradí 24. miesto. Tretí slovenský ultramaratónec Slavomír Lindvai zabehol 195 310 metrov a obsadil 47. miesto.

Po návrate z Brna sme sa o bezprostredné dojmy podelili s našim spolupracovníkom z firmy, bronzovým Petrom Semanom: "Boli to moje štvrté majstrovstvá sveta v 24-hodinovke. Neprekonal som síce svoj osobák z vlaňajšieho šampionátu v Holandsku, kde som za 24 hodín zabehol 227 kilometrov, ale možno to spôsobila náročná trať v Brne - Vinohradoch.
Štartovali sme v sobotu o 10.00 hodine predpoludním a v tom istom čase bol v nedeľu koniec tohto ultramaratónu. Bežali sme na okruhu dlhom 1356 metrov, na ktorom bolo až neuveriteľne deväť pravouhlých zákrut. A práve z toho mali mnohí pretekári problémy s členkami. Počasie nebolo síce ideálne, bolo hmlisto a často mrholilo, ale našťastie nepršalo. Tento raz som nemal žiadne zdravotné problémy, botasky mi neurobili na pätách otlaky a vydržal mi aj žalúdok. V týchto pretekoch som ani raz neoddychoval, ani v noci, bol som stále na nohách. Ešte aj stravu som prijímal počas chôdze. Tento šampionát bol vyvrcholením môjho tohtoročného bežeckého kalendára.
Mrzela ma len jedna skutočnosť, že kým ostatné reprezentačné tímy mali jednotné oblečenie, my sme vyzerali ako turisti, každý v inom tričku a výstroji."