V Nemecku si môžete na priechode pre chodcov zatvoriť oči a nič sa vám nestane
Každý je strojcom svojho šťastia. Je, alebo nie je to pravda? Filozofická otázka. Nie je to však pravda vo chvíli, keď sadáme za volant. V tej chvíli rozhodujeme i za
druhých.
Podľa štatistiky Krajského dopravného inšpektorátu v Košiciach sa chodci na území mesta podieľajú na dopravnej nehodovosti 1,84 percentami. Podľa slov hovorkyne
Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach Jany Demjanovičovej len za uplynulý rok sa nemotorizovaní účastníci cestnej premávky priamo či nepriamo podieľali na 30 dopravných nehodách. K najviac kolíznym
miestam chodcov s motorovými vozidlami v metropole východného Slovenska patria Palackého-Jantárová, Hlinkova-Vodárenská, Toryská-Tr. SNP, Most U. S. Steel-Haniska. Toľko štatistika.
Čo môžeme urobiť preto, aby bolo na priechodoch naozaj bezpečne? Veď v doprave vo vyspelých krajinách sveta to už roky funguje. Tak napríklad v Nemecku si môžete na
priechode pre chodcov zatvoriť oči a s určitosťou sa vám nič nestane. Skúste to na Slovensku...
V pamäti sa nám vynorili spomienky, ktoré sme zažili nedávno na priechode pre chodcov na Palackého ulici v Košiciach, v blízkosti autobusovej stanice. Zvečeriavalo sa
a my sme sa blížili s autom k priechodu. V tej chvíli tam zastavovali na zastávke po oboch stranách i autobusy. Videli sme, že z chodníka sa vydala cez širokú cestu žena s dieťaťom. Pribrzdili sme
a zastavili, čo sme považovali za slušné a samozrejmé, aby sme im umožnili plynulo prejsť a nastúpiť do pristaveného autobusu. Lenže vedľa nás po ľavej strane sa priam rútilo ďalšie auto.
Nespomalilo, ani nezastalo. Našťastie, chodci boli v tom okamihu o krok rýchlejší a auto ich nezachytilo. Oblial nás pot. Povedali sme si: veď my sme im vlastne ochotou mohli ublížiť... Ako sa
cítil v tejto chvíli onen vodič, nevieme. Ale odvtedy viac premýšľame nielen za chodca, ale i za vodičov, ktorí sú v našej blízkosti. Nie je to ľahké, ale za dobrý pocit to určite stojí.