Brusel, 16. máj 2019 – Nadmerný dovoz ocele, stagnujúci ekonomický rast, vysoké apremenlivé náklady na suroviny ako aj výrazne sa zvyšujúce náklady na CO2 spoločne vytvárajú nebezpečenstvo búrky, ktorá by mohla zasiahnuť európsky oceliarsky priemysel a nastoliť obdobie vážnej krízy. Vplyv kombinácie faktorov už začal ovplyvňovať EU výrobcov ocele zatvárajúcich svoje prevádzky a znižujúcich výrobu, a sa rozširuje po celej Európe.
“Európsky oceliarenský sektor zažil menej než 2 roky stability končiacej v polovici roku 2018 s uvalením opatrení amerického zákova 232”, povedal Axel Eggert, generálny riaditeľ EUROFER-u. “V roku 2017 sa do sektora vrátilo 8 tis. pracovných miest a v roku 2018 ďalších 2 tis. miest, čím sa zabezpečila pôvodná zamestnanosť v oceliarskom sektore v počte 330 000 pracovných miest. Ak tento mix negatívnych podmienok pretrvá, môže dôjsť k zvratu a opätovnému poklesu zamestnanosti v sektore.“
Oceliarsky sektor radikálne spomaľuje v Európe a na celom svete. V r. 2018 bol 3,3% nárast dopytu po oceli. Predpovede EUROFERu naznačujú možný pokles o 0,4% v roku 2019.
“Tento stagnujúci dopyt sa v súčasnosti vyskytuje súbežne s čoraz rýchlejšie sa zvyšujúcim objemom dovozu. 12% nárast v roku 2018 v porovnaní s predošlým rokom bol rekordný a v roku 2019 môžeme zažiť ešte vyššie percento nárastu dovozu,“ povedal Eggert. “Nárast dovozu podčiarkuje absurdnosť ochranných opatrení zahŕňajúcich programové pravidelné 5% uvoľnenie: a to vo februári a júli 2019 a opäť v júli 2020 – dokonca aj napriek očakávanému nemeniacemu sa dopytu. Je to extrémne štedrý dar pre dovozcov ocele do EU.“
Medzitým náklady na CO2 dosiahli 25 €/ 1 tonu čo je významný nárast berúc do úvahy súčasne nízke marže v oceliarstve. V spojení s volatilitou dodávok železnej rudy spôsobenej katastrofou brazílskej priehrady Vale/Brumadinho vrátane vysokých a meniacich sa cien šrotu a koksovateľného uhlia, európsky oceliarsky priemysel bojuje naraz na viacerých frontoch.
“Ktorýkoľvek z týchto faktorov by mohol spôsobiť problémy v sektore. V kombinácii však spoločne predstavujú perfektnú búrku negatívnych dynamických faktorov, ktoré sú absolútne mimo kontroly oceliarenského sektora.“ zdôraznil Eggert.
Po boji s finančnou a ekonomickou krízou sa európske oceliarstvo mohlo vrátiť do rovnovážneho stavu s potlačeným nárastom dopytu a agresívnymi cieľmi vývozcov do EU na globálnom trhu zaplavenom nadmernou výrobnou kapacitou.
“Mali sme iba 18 mesiacov na opätovnú revitalizáciu sektora a dosiahli sme to práve teraz, keď sa zdá, že ekonomický cyklus dosiahol svoj koniec,“ povedal Eggert. “Za účelom odvrátenia úpadku európskeho oceliarstva potrebujeme zákonodarcov, ktorí si budú vedieť poradiť s primárnou hrozbou: nárastom dovozu, ktorý pohltil doslova celý dopyt po oceli v EU na obdobie lepšej časti desaťročia.“
EUROFER poslal list EU zákonodarcom s uvedenými argumentmi, konkrétne týkajúcimi sa rozsiahlejších a efektívnych ochranných opatrení ako aj pokračovania práce na reforme WTO a medzinárodnej spolupráci zameranej na odstránenie príčin dotovanej globálnej nadmernej kapacity ocele.
“Napriek dobrým úmyslom nezabránil aktuálny rámec ochranných opatrení v oceliarskom sektore náporu dovozu. Marže EU výrobcov sú najnižšie možné, čo podkopáva ich schopnosť investovať do zručností, technológií a vývoja nízkouhlíkových riešení. Výstražné sirény sa už rozozvučali a dnes sa žiada konať kvôli zabráneniu tejto záplavy, ktorá ničí oceliarsky sektor,“ uzavrel Eggert.