Anita Flašková Hozová a jej torty

Domácnosti v týchto dňoch rozvoniavajú medom, vanilkou, čokoládou... Znak toho, že vianočné sviatky sú už doslova za dverami. A tak ešte rýchlo vyťahujeme zo zásuviek osvedčené rodinné recepty na tradičné sladkosti, tí odvážnejší z nás experimentujú s novými - viac či menej úspešne, inšpirujeme sa majstrami cukrármi, ktorých talent nám do obývačiek prostredníctvom mnohých programov ako na tácke ponúkajú televízie, čulý ruch vládne aj na internete. My sme pre vás objavili talent inžinierky Anity Flaškovej Hozovej z odboru QMS v útvare Generálneho manažéra pre kvalitu. Hoci upečie všetko, náš obdiv majú jej 3D torty.

"Pečenie je v našej rodine tradíciou, sprevádza ma vlastne po celý život," vraví. "Kým som bývala u rodičov, piekli sme stále, nielen na sviatky. Učila som sa od mamy a keď som si založila vlastnú rodinu, prirodzene som v tom pokračovala. Tortám som sa začala venovať pred približne tromi rokmi, intenzívnejšie posledný rok. Priviedla ma k nim vlastne sestra. Na materskej dovolenke sa spolu so susedou začali zaujímať o pečenie a zdobenie 3D tort. Zaujalo ma to a skúsila som to tiež."

Prvým spoločným výtvorom bola futbalová torta pre otca, ktorej príprava ju inšpirovala. Nekaždodennými tortami čoraz častejšie tešila blízku rodinu a priateľov, ale po tom, čo sa "rozkríklo", aké netradičné torty dokáže urobiť, roztrhlo sa vrece záujemcov aj z radov kolegov a známych.

"Pečeniu sa venujem iba vo voľnom čase. Je to dosť náročné. Príprava a zhotovenie jednej torty, od hľadania námetu po konečný produkt, trvá jeden až dva týždne," vysvetľuje. "Tortu si zvyknem najprv nakresliť, rozvrhnem si, aká bude veľká, ako bude vyzdobená... To, čo môžem vyrobiť vopred, ako sú napríklad rôzne postavičky, kvietky, ktoré musia vyschnúť, si pripravím ešte skôr, než príde na rad pečenie, plnenie a zdobenie. To mi zaberie približne tri dni. Prvý deň upečiem korpusy, na druhý deň ich plním, zdobenie prichádza na rad ako posledné."

Najradšej má, keď dostane vopred námet, ktorý dotvorí svojou fantáziou. "Ešte sa mi nestalo, aby boli čo len dve torty rovnaké, každá je iná. Nie je to ako pletenie a vyšívanie, kde sa vzory opakujú. Myslím si, že som dosť zručná, ale pri tortách vás môže hocikedy niečo prekvapiť. Suroviny, ale aj vlastné ruky. Tí, ktorí sa tomuto druhu pečenia venujú, by vedeli veľa rozprávať o tom, aké zložité je korpusy umiestniť na seba tak, aby dobre držali a nesadali, aké náročné je vyformovať postavičky, aby nepôsobili smiešne, ako ich umiestniť na tortu, aby sa nezdeformovala," poodhaľuje zákulisie sladkého koníčka. "Dobrým miestom na výmenu skúseností sú stretnutia amatérskych cukrárov, snažím sa vzdelávať aj na internete, kde si nadšenci pečenia ochotne a nezištne vymieňajú rady," hovorí Anita Flašková Hozová.

Farbami hýriace torty neraz sprevádzajú aj otázky: sú vôbec jedlé? "Na mojich tortách je jedlé všetko, okrem výstuží a drôtikov," smeje sa. "Aj gél, ktorým ich lepím, je zdravotne neškodný. Používam výhradne overené potravinárske suroviny, ktoré nakupujem v špecializovanej predajni. V ostatnom čase skúšam vyrábať doma modelovacie a poťahové hmoty z bežne dostupných surovín. Na výrobu hmoty, s ktorou sa dobre pracuje, nedrobí sa a je dosť pevná, sú rôzne grify, hádam si ich postupne osvojím čo najviac," odkazuje najmä mužom, ktorí sú menej náchylní dôverovať novotám v kuchyni a na zelené, modré či ružové torty sa pozerajú často s obavami.

Šikovná železiarka vraví, že najradšej pečie detské a dievčenské torty. Možno je to aj tým, dodáva, že sama má dve dcéry. Doteraz vytvorila už viac ako 50 tort. Prelomový bol najmä tohtoročný máj, keď upiekla až deväť tort. "Každá z nich bola pre mňa výzvou, lebo iba chuť nestačí. Okrem zručnosti si takéto pečenie vyžaduje veľkú trpezlivosť a zmysel pre maličkosti. Snažím sa, aby moje torty boli prepracované do najmenšieho detailu, čo sa týka farebnosti i výzdoby, a aby ako celok pôsobili nenásilne. Každú tortu robím akoby pre seba a pracujem na nej až dovtedy, kým s ňou nie som spokojná."