J. Dzuriak potešil svoju japonskú nevestu autom z rodnej krajiny

Starogrécka spoločnosť priniesla svetu zaujímavý kultúrny pojem - kalobiotika. Je milé stretnúť človeka, pre ktorého tento fenomén krásneho žitia (v preklade) je nielen blízky, ale je s ním bytostne spojený. Snaha po duševnej dokonalosti krásy a dobra je pre nás mnohých samozrejmosťou, ale nie vždy sa nám ich darí napĺňať. Stretli sme dvoch zaujímavých ľudí, ktorým sú tieto pozitívne atribúty blízke a môžeme smelo povedať, že sa nimi v živote i riadia.

Rodený Liptovčan z Vavríšova, úspešný podnikateľ v oblasti traťových elektrifikácií na Slovensku, a novousadlíčka v Košiciach, Japonka z mesta Hofu, ani nie 100 km od Hirošimy. Reč je o stále usmiatom a milom päťdesiatníkovi Jaroslavovi Dzuriakovi a o ešte viac usmievajúcej sa jeho neveste Hiroko Kawaguchi.

V súvislosti s prvými riadkami príspevku nám nedá nevysloviť rokmi potvrdenú vetu: Povedz mi čo čítaš a ja ti poviem kto si... Hoci by sa zdalo, že pri dnešnom internetovo-počítačovom spôsobe života to už ani veľmi neplatí, predsa len sú ľudia, pre ktorých je kniha viac ako obyčajné duchovné potešenie. J. Dzuriak má vo svojej knižnici stovky kníh. Pravda, najbližšou jeho srdcu je Biblia. Z nej, ako nám prezradil, čerpá všetko, čo mu pomáha prekonávať prekážky. Rovnako blízka kniha je i pre jeho nevestu Hiroko. Tá ma z literatúry najradšej poéziu. Keď sme sa opýtali tohto skúseného, obozretného a tolerantného vodiča, čo ho viedlo k tomu, aby vo svojom vozovom parku obmenil európske autá za japonské, bez váhania odpovedal: "Chcel som potešiť a dať kus domova mojej milej neveste, ktorá je rodená Japonka. Iste, pri kúpe zavážili predovšetkým atribúty kvality a spoľahlivosti." Dnes na svoj Avensis a RAV-ku nedá dopustiť. Sú mu naozaj spoľahlivými spoločníkmi na cestách.

Na tému žena za volantom sa už popísalo tisíc strán. No túto "večnú" tému, ako vyplynulo z rozhovoru s Hiroko, sa vedú debaty zrejme iba v Európe. Nenechajte sa vyviesť z miery, ale výkriky, že žena patrí za sporák a nie za volant, už v Japonsku niekoľko desaťročí neplatia. Aj v Japonsku, tak ako v USA a mnohých iných krajinách, ženy spôsobujú najmenej dopravných nehôd. Žiadne emócie, žiadne krivé zrkadlo. Feministický pohľad? Nie. Len fakty a čísla. Čo vy na to, páni?

Tajomstvo každej krajiny tkvie najmä v ľuďoch. Aký je vlastne typický Japonec? Manžel Hiroko, Jaroslav Dzuriak prezradil: "Je nesmierne slušný, skromný, pracovitý a húževnatý. Možno aj trochu hanblivý a nevyjadrujúci navonok svoje city. Úcta k človeku a predovšetkým k rodičom a k staršiemu pokoleniu je akosi samozrejmosť. Oddanosť a vďačnosť sú najvyššími cnosťami. Pozoruhodná je úslužnosť v reštauráciách, o akej sa u nás na Slovensku môže len snívať. Nie je zriedkavosťou, že traja usmievaví čašníci obsluhujú jeden stôl."

Nečudo, že naše pocity zo stretnutia s touto krásnou a nesmierne milou ženou nás len utvrdzujú o týchto vlastnostiach ľudí z krajiny vychádzajúceho slnka.