Vysokošpecializovaný odborný ústav geriatrický sv. Lukáša v Košiciach
Čaká na každého z nás, ak nám bude dopriate žiť dlhšie. V každodennom zhone si ani neuvedomujeme, že k nej máme každý deň bližšie a bližšie... So všetkým, čo k nej
patrí. Nemyslime na ňu, ale ona prichádza. Vlastne od prvej sekundy, čo sme uzreli tento svet. Staroba, či odbornejšie geront. Riaditeľ Vysokošpecializovaného odborného ústavu geriatrického sv.
Lukáša v Košiciach Peter Pavlov vraví, že staroba je natoľko významným fenoménom, že záujem o procesy starnutia, pátranie po príčinách, záujem o oddialenie tejto nepominuteľnej
časti života človeka sprevádza ľudstvo prakticky po celý čas jeho existencie.
Je to tak. No aj keď starobu ako takú vnímali v rôznych obdobiach inak, bolo to vždy skôr v spojení s úctou k nej, či záujmom o skúsenosti starých ľudí. "V
súčasnosti sme svedkami starnutia populácie v rozvinutých aj v rozvojových krajinách. Strom života viac košatie vo vyšších vekových kategóriách a populačná štatistika registruje sústavný nárast
osôb starších ako 75 rokov," konštatuje P. Pavlov a dodáva, že táto skutočnosť znamená výzvu nielen pre zdravotníctvo, ale pre celú spoločnosť. Cieľom je zachovanie sebestačnosti a
primeranej kvality života čo najdlhšie. Od tohto cieľa sa odvíja i celé snaženie kolektívu Vysokošpecializovaného odborného ústavu geriatrického sv. Lukáša v Košiciach. Moderné zdravotnícke
zariadenie, pre ktoré je charakteristické, že sa v ňom prelínajú zdravotné, sociálne, duchovné i kultúrne dimenzie starostlivosti o starých, dlhodobo chorých a zomierajúcich ľudí, vzniklo
začiatkoch deväťdesiatych rokov, neskôr fungovalo ako príspevková organizácia. Už niekoľko rokov je to nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, ktorej zakladateľmi sú
Ministerstvo zdravotníctva SR a Arcidiecézna charita Košice.
"Vzhľadom na svoje postavenie poskytujeme ústavnú i ambulantnú zdravotnícku starostlivosť, sociálnu a humanitárnu pomoc pre občanov mesta Košice, jeho okolia i
blízkych regiónov, ale rovnako i priestor na výučbu študentov stredných a vysokých škôl v odbore geriatria, rehabilitácia a ošetrovateľstvo," informuje P. Pavlov. "V súčasnosti
disponujeme 145 lôžkami, z ktorých je tridsať sociálnych. Žiadalo by sa ich viac, žiaľ, priestorové kapacity nepustia..." V ústave liečia starých ľudí s ochoreniami srdcovo-cievneho
systému, metabolickými poruchami, ale poskytujú tu starostlivosť aj dlhodobo chorým, často aj mladým ľuďom, ktorých kvári ťažká choroba a u ktorých, ako napríklad v prípade onkologických pacientov,
nezabrala cytostatická liečba alebo ožarovanie. "Pred dvomi rokmi sme z vlastných zdrojov rekonštruovali priestory na siedmom poschodí a zriadili v nich hospic, zariadenie pre zomierajúcich
ľudí so šiestimi lôžkami," pridáva ďalšiu informáciu P. Pavlov.
Vlani sa pustili do renovovania prijímacej kancelárie a postupne, po poschodiach, do skvalitňovania priestorov izieb. Časť z nich už dostala nové plastové okná, nové
nátery stien, pribudol tiež nábytok a samozrejme i zdravotnícke prístroje. Aj keď všetky finančné prostriedky investuje ústav do skvalitňovania svojich služieb, predsa len... Technika starne a
zaobstaranie novej nestojí málo. Ako nezisková organizácia zdroje na svoj chod získava len od zdravotných poisťovní a z prostriedkov, ktoré jej patria za výukové aktivity vysokoškolákov.
"Priebežne dokupujeme rôzne rehabilitačné prístroje, tiež odsávačky, bez ktorých si starostlivosť o našich pacientov nevieme ani predstaviť, nedávno sme
zadovážili nové ultrazvukové zariadenie, ale potrebovali by sme toho akútne viac." Napríklad kvalitnejšie mobilné špeciálne geriatrické polohovateľné kreslá, vhodné pre "kardiakov", ale
nielen pre nich. "Veľmi by sa nám zišli, máme totiž stále viac imobilných pacientov," necháva sa počuť P. Pavlov. "V súčasnosti disponujeme desiatimi, potrebujeme však raz
toľko, teda dvadsať. A tiež prenosné vaky a odsávačky, ktorých nikdy nie je dosť... Ak nám ľudia svojimi dvomi percentami pomôžu, budeme im naozaj vďační. A starkí samozrejme tiež..."