Vydarená účasť hutníkov na expedícii Balkán 2006 (1.)

Cieľ dvojtýždňového zájazdu po balkánskych krajinách bol jednoznačný. Vystúpiť na najvyššiu horu Balkánu - Musalu, bájnu horu bohov Olymp, spoznať mramorové hory a ostatné zákutia divokých hôr.
Prvá cesta viedla cez Maďarsko a Srbsko do Bulharska. Ubytovanie bolo v Borovci, veľkosťou a polohou pripomínajúcom našu tatranskú Lomnicu. Nachádza sa na severných svahoch pohoria Rila, 70 km od Sofie. Tvorí prirodzenú vstupnú bránu k rilským horským velikánom.
Hneď nasledujúci deň po príchode sme si stanovili cieľ - vystúpiť na najvyšší vrchol Bulharska. Od chaty Jastrebec prichádzame k chate Musala - 2389 m. Pomenovanie chata je však značne prehnané. Zub času tu totiž vykonal svoje... Rozdeľujeme sa. Väčšina z nás vystupuje klasickou, značenou cestou. Odtiaľ už vidno vzdialený vrchol, ktorý na nás vystrkuje skalnatú korunu...
Ja volím trasu na "strechu Balkánu" omnoho zaujímavejším variantom. Cesta nie je označená, vychodený chodníček sa v kamenistej sutine stráca, začína pršať, dokonca sa objavujú krúpy, na hrebeni fúka, sadá hmla. Buzolu mám, ale čo s ňou v neznámom teréne? A na krku ďalších, asi sedem nedočkavcov ďalšieho postupu. Späť sa nerád vraciam a tak stúpame na Ireček (2852 m) systémom "dva kroky vpred, krok vzad". Po chvíli sa dostávame na Mala Musala (2902 m), ktorý sa v dobách socializmu volal Dimitrov. K samotnému vrcholu vedie záverečný skalnatý hrebeň tvorenými monumentálnymi vežami z hrubozrnej žltej žuly. A sme na 2925-metrovej Musale! "Muss Allaha" - Alahov trón, tak sa volal pôvodný názov najvyššej hory Balkánu.
Ďalší deň, žiaden odpočinok. Už skoro ráno stúpame údolím potoka Maljovica v rovnomennej chate, odkiaľ sú nádherné pohľady na dominantný zub Maljovice - na náš cieľ. Po záverečnom výstupe nás víta veľká kamenná mohyla a Maljovica s kótou 2730 m. Zubatý hrebeň hôr tejto oblasti je jediný "alpsky" vyzerajúci masív v pohorí Rila. Pri zostupe musíme najprv dosiahnuť sedlo medzi vrcholmi Malý a Veľký Mramorec. Zostup k červeným strechám Rilského kláštora patrí do kategórie nekonečných. Rilský monastier patrí k najnavštevovanejším miestam Bulharska. Táto skvostná cirkevná pamiatka ohromí svojou nádhernou výzdobou a polohou uprostred hôr. Kláštor založil pustovník sv. Ovan Rilský (876-946). V 14. storočí ho zničila lavína. V roku 1343 ho vladyka strumskej Macedónie Chrelju prestaval na pevnosť a doplnil kostolom. Určite si treba pozrieť vyrezávaný a pozlátený ikonostas, vnútorné i vonkajšie farby, 16 tisíc zväzkov rukopisov v knižnici, ako aj kláštorné múzeum s prvým bulharským glóbusom Neofita Rilského, Chreljov trón, ďalej dary sultánov, ikony, staré zbrane. Celý objekt je pod ochranou UNESCO. Národný park Rila je obrovským horským priestorom, ktorý opúšťame a prechádzame do ďalšieho národného parku - Ririn.

(Pokračovanie)