Predný valcovač Igor Mohorita odchádza na zaslúžený odpočinok
Keď pred vyše štyridsiatimi rokmi Igor Mohorita po prvýkrát prekročil brány rozrastajúcej sa hutníckej firmy za Košicami, ani len netušil, že v nej
ostane pracovať celé desaťročia. Kto by povedal, že vyučený mechanik kancelárskych strojov s niekoľkomesačnou praxou baníka v Bani Bankov raz bude riadiť valcovaciu trať? Prvé šichty si síce
odkrútil v Energetike, lenže, ako vraví, vtedajšie sedenie v dielni nebolo nič preňho. Chcel ísť priamo do výroby. A podarilo sa. Najprv bol pomocným valcovačom na "päťstoličáku", neskôr obsluhoval
vstupný úsek 4-stolicového tandemu a pracoval ako striedač. Dnes je už vyše tridsať rokov predákom. V malíčku má, hovoria o ňom kolegovia, všetky zariadenia v prevádzke, nikdy nemá problém zaskočiť
za nich, ak treba. Nové technológie si osvojil rýchlo. Po poslednej modernizácii 4-stolicového tandemu absolvoval spolu s kolegami stáž v Gary Works, viackrát pomáhal spolu s ostatnými pri riešení
problémov v srbskom Smedereve. Mnohí si cenia jeho nezanedbateľný podiel na odbornej výchove nových operátorov. Jeho "rukami" prešiel aj nejeden súčasný manažér, či už v prevádzke alebo vo vedení
divízneho závodu.
Marek Mika, koordinátor valcovacích tratí a prípravy vsádzky divízneho závodu Studená valcovňa vraví na adresu Igora Mohoritu len slová chvály. A
uznania. "Aj keď boli situácie ťažké a atmosféra napätá, stále sa nám spoločnými silami podarilo problém vyriešiť. A dosiahnuť aj zopár rekordov vo výrobe. Či už išlo o počet vyvalcovaných
ton, dĺžku pásu alebo počet zvitkov za pracovnú zmenu. Dodnes sú všetky aktuálne."
Dnes sa Igor Mohorita s fabrikou i kolegami rozlúči. Poslednýkrát si navlečie montérky, nasadí prilbu na hlavu a postaví sa za riadiaci pult linky...Ktovie, čo všetko
mu pri pohľade na výrobnú halu, ktorú pozná ako vlastnú dlaň, prebehne v mysli... Na čo bude najradšej spomínať? "Smutno mi bude za kolektívom, pretože si naozaj rozumieme," chváli
partiu. "Veď to poznáte. Spoločné ranné, popoludňajšie, nočné, spoločné víkendovky, športové aktivity a výlety aj s rodinami..." Už zajtra sa preňho začne nové obdobie, ktoré ľudia
zvyknú so žartom charakterizovať ako ráno vstanem a mám fajront. S úsmevom však vraví, že to celkom tak nebude. Aj keď sa mu bude ťažko privykať. "Mienim si zadovážiť chalupu, najradšej
niekde pri vode... Príroda, to je moje!"