Mladá Zuzana Paňková patrí na Slovensku k najväčším vodáckym talentom
Vodný slalom patrí v ére samostatného Slovenska k našim najúspešnejším športom. Množstvo ocenení z medzinárodných podujatí, vrátane olympijských hier, hovorí za všetko. Aj historicky prvá zlatá olympijská medaila pre Slovensko sa zrodila na divokej vode. V roku 1996 ju priviezol z Atlanty Michal Martikán, ktorý najcennejší kov získal v kanoistike v kategórii C1. Slovenskí vodáci nezostávajú nič dlžní svojej povesti ani na prebiehajúcej olympiáde v Riu.
Výkony našich slalomárov v Brazílii pozorne sleduje aj 11-ročná Zuzana Paňková, dcéra Juraja Paňka, ktorý pracuje na BSC ako informačný architekt. Jeho ratolesť patrí na Slovensku k najväčším vodáckym talentom. Zuzka posledné dva roky vyhráva všetky kolá Slovenského pohára mladších žiačok, a to v disciplínach K1 aj C1. Najviac si však cení 1. miesto na vlaňajších Majstrovstvách Slovenska v K1 a C1, a taktiež na rovnakom podujatí 3. miesto v kategórii C1, avšak v kategórii starších žiačok.
K vode ju priviedli rodičia. „Slalomu sa venujem od svojich štyroch rokov. Ocko s mamkou splavujú rieky a mňa brávali na kanoe už ako malú. Keď som na vode, cítim sa voľná a sama sebou,“ hovorí o svojom najobľúbenejšom športe. V minulosti skúšala aj karate a tréningy s akvabelami. Najviac jej však prirástla k srdcu kanoistika. Jej babka o nej hovorí, že v kajaku sa narodila. A čo ju na tomto športe najviac baví? „Prekonávanie samej seba. Vtedy zažívam najkrajšie pocity. Keď prejdem náročnú pasáž, ktorú som pred tým nezvládala,“ odpovedá bez rozmýšľania. Najťažšie je podľa nej poraziť strach či rešpekt z niektorých prvkov na trati, ktoré sa menia pri vyššom vodnom stave, respektíve prietoku rieky.
Jej domovským „prístavom“ je lodenica UVLKO v Košiciach, kde trénuje každý deň. Žiaľ, naše mesto ani okolie, neponúkajú žiadne divoké riavy, preto musí cestovať za lepšími podmienkami do iných kútov Slovenska. „Cez víkendy chodievam trénovať do Liptovského Mikuláša a do Čunova pri Bratislave, kde sú najlepšie podmienky a pravidelne sa tam konajú Majstrovstvá Slovenskej republiky. V týchto areáloch vyrástli aj olympijskí medailisti ako Martikán, Dukátová, alebo Beňuš. Je mi ľúto, že kvôli podmienkam budem musieť časom opustiť Košice, ktoré ponúkajú len takmer stojatú vodu,“ konštatuje s ľútosťou v hlase. V klube sa jej venuje tréner Peter Murcko, o ktorom hovorí, že je skvelý a veľmi dobre si sadli. Nezaháľa ani v zime, vtedy si vylepšuje kondičku v posilňovni, telocvični a bazéne.
Keď je v Liptovskom Mikuláši a Čunove, vídava sa aj s našimi vodáckymi legendami Elenou Kaliskou a M. Martikánom. S Janou Dukátovou (aktuálne reprezentuje v Riu) absolvovala niekoľko tréningov a v mnohom jej slovenská reprezentantka poradila. To mladej vodáčke dodáva na trati odvahu. Za najväčšiu osobnosť považuje Martikána, ktorý získal pre Slovensko nielen prvú zlatú olympijskú medailu, ale cenné kovy doniesol z každej olympiády, na ktorej štartoval.
Nedávno sa zapojila do nadačného programu Slovenského olympijského výboru – Ukáž sa. Mladým športovým nádejam umožňuje získať grant na rozvoj talentu. Vysvetľuje, na čo by financie použila: „Základné vybavenie vodného slalomára sa pohybuje v niekoľkých tisícoch eur. Sústredenia na kvalitnej vode tiež nie sú najlacnejšie. Ak si chcem splniť svoj sen a štartovať na olympiáde, potrebujem finančnú podporu na výbavu a tréningy. Nové kanoe C1 ma vo výsledkoch posunie určite vyššie. Slalomu sa venujú aj moja sestra a traja bratia, rodičia to nemajú ľahké. Budem rada, ak ich odľahčím od výdavku na novú loď.“ Hlasovať za Zuzku sa dá prostredníctvom Facebooku zo stránky
www.nadaciasov.sk najneskôr do 21.augusta. Víťazov vyhlásia začiatkom septembra 2016.
