S trochou zveličenia by sa dalo povedať, že neexistuje šport, ktorý by si nevyskúšal. Azda i preto, že ako sám o sebe vraví, miluje súťaživosť. Šport hrá v živote Karola Hrušku, referenta rekvalifikácie z útvaru Riaditeľa pre nábor a výber, dôležitú úlohu. Paradoxne ho však nikdy nerobil na výkonnostnej úrovni.

Všestranný športovec

Zoznam športov, s ktorými sa v minulosti "zaplietol“ a zožal úspechy, je veľmi dlhý. Za všetky možno spomenúť stolný tenis, plávanie, bowling, kolky, atletiku či z kolektívnych futbal, basketbal a volejbal. Ak bolo treba reprezentovať základnú alebo strednú školu v nejakej disciplíne, nikdy neodmietol. Športu sa tiež venoval aj počas štúdia na Strojníckej fakulte Vysokej školy technickej v Košiciach.

Šach hrá od štyroch rokov

Z množstva športov sú dva, ktoré sú K. Hruškovi najbližšie a zároveň v nich dosiahol najvýraznejšie úspechy. Sú nimi šach a športová streľba. Prvý ovládal dokonca skôr, ako vedel čítať a písať. "Šachu som rozumel už ako štvorročný. Hrával som ho s otcom a staršími súrodencami,“ vysvetlil rodák z Trebišova, kto ho zasvätil do tajomstiev kráľovskej hry. "Na základnej škole som istý čas navštevoval šachový krúžok, tiež som reprezentoval strednú školu v súťaži štvorčlenných družstiev.“
Najväčšie šachové úspechy však dosiahol na vysokej škole. Už ako "prvoročiak“ na VŠT Košice sa stal majstrom strojníckej fakulty. Turnaj mal štatút "open“, čo znamenalo, že za šachovnicovými stolmi sa stretli registrovaní i neregistrovaní hráči. Po zmene pravidiel bol potom tri roky za sebou najlepším šachistom medzi hráčmi bez klubovej príslušnosti.
Karol Hruška však zažil v živote aj kratšiu športovú prestávku. Spôsobila ju zmena zamestnania. Bolo to v roku 1980, keď nastúpil do Závodu ťažkého strojárstva v Trstenom na Orave. "Na šport som veľa času nemal. Na Orave som však bol zamestnaný len veľmi krátko. Ešte v tom istom roku ma prijali do vtedajších VSŽ, do valcovní. Začal som sa opäť venovať šachu, ale aj ďalším športom. V železiarňach sa každoročne organizovalo pre zamestnancov mnoho športových aktivít, vrátane olympiád,“ pochvalne sa vyjadril o športovom živote v našej firme. Pravidelne sa zúčastňoval nielen šachových súťaží, v ktorých sa často prebojovával medzi najlepších, ale aj iných disciplín.

Vo vitríne má tituly vicemajstra Československa i majstra Slovenska

Osobitnou kapitolou v živote K. Hrušku je športová streľba. S touto aktivitou prišiel prvýkrát do kontaktu ešte na vojenskej katedre počas štúdia na vysokej škole. Aj v železiarňach sa zúčastňoval rôznych pretekov brannej zdatnosti, ktoré pre zamestnancov pripravoval podnikový Zväzarm. Niekoľkokrát tiež vyhral streleckú ligu pechotných zbraní. "Na jednej súťaži si ma všimol železiar Andrej Tarnóczi, ktorý bol členom Klubu dôstojníkov a práporčíkov v zálohe. Oslovil ma, či by som nemohol VSŽ reprezentovať v súťažiach, ktoré táto organizácia zastrešovala,“ pripomenul K. Hruška.
Železiarov pravidelne reprezentoval i na národných streleckých šampionátoch. Hneď vo svojej premiérovej účasti na majstrovstvách Československa v Lučenci v roku 1987 obsadil vo viacboji v tímovej súťaži druhé miesto za domácim družstvom a siedme miesto v individuálnom hodnotení. O rok na to, na slovenskom šampionáte v Príbelciach, sa tešil z druhého miesta v tímovej súťaži a striebornú medailu získal aj ako jednotlivec.
Pekný výsledok dosiahol vo viacboji s Klubom vojakov v zálohe USSK aj vlani na majstrovstvách Slovenska. V tímovej súťaži nenašli premožiteľa a obsadili prvé miesto v novom rekorde 1722 bodov. Skvelý výkon korunoval K. Hruška aj v individuálnej súťaži, kde skončil na druhom mieste.