Miroslav Hrnčiar z dcérskej spoločnosti RMS je zanieteným rybárom
Rybári dokážu hodiny trpezlivo, bez slova a bez pohnutia, čakať na svoj vytúžený úlovok. A to za každých podmienok. Či páli slnko, leje ako z krhly, fúka silný vietor,
alebo voda má len niekoľko stupňov, vždy sú ochotní vzdať sa tepla svojho domova a vyraziť na ryby. Mnohokrát i na pár dní.
Taký je aj Miroslav Hrnčiar, majster zo Správy prevádzky pre žiarotechnický servis dcérskej spoločnosti RMS. Prvý kontakt s rybárstvom zažil ešte ako
malý chlapec. "Mal som desať rokov," rozhovoril sa o začiatkoch. "S kamarátmi sme sa chodievali kúpať na teplárenské jazero. Vyrastal som na Sídlisku Nad jazerom, takže sme
to nemali ďaleko. Popri kúpaní sme skúšali chytať ryby. Našimi udicami boli jednoduché prúty s uviazaným špagátom a háčikom. Niekedy sa nám pošťastil i nejaký malý úlovok." Táto zábavka
však netrvala dlho, chytanie rýb vystriedali iné aktivity. Ako so smiechom priznal, pre dospievajúcich chlapcov bolo atraktívnejšou záľubou "lovenie" frajeriek, než vysedávanie na brehu jazera. A
tak na ryby zanevrel.
Zmena prišla až po dlhých sedemnástich rokoch. "Ryby sa mi opäť zachcelo chytať počas víkendu na chate na Ružíne. V partii bol medzi nami jeden rybár, ktorého
som pozoroval pri lovení. Opýtal som sa ho, či mi nepožičia udicu. Chcel som si to po dlhom čase vyskúšať. Na konci dňa sa mi podarilo chytiť malého jalca." Po víkende na Ružíne ešte istý
čas premýšľal, či sa do rybárčenia predsa len pustiť. Prestávka trvala sedemnásť rokov, obával sa, či zvládne lov pomocou stále modernejšej rybárskej výbavy a techniky. Nakoniec si povedal, že do
toho ide.
Prvou úlohou bolo vybaviť si rybárske povolenie a zohnať základné vybavenie. Obzeral sa aj po dobrých učiteľoch, pretože po dlhej prestávke potreboval poradiť od
skúsenejších. Nakoniec sa jeho tútormi stali kolegovia z práce, Dušan Radači z divízneho závodu Studená valcovňa a Jozef Kaczerovský z divízneho závodu Teplá valcovňa. S nimi "oprašoval" zabudnuté
a učil sa nové prvky. Väčšinu času trávili pri vodných nádržiach Ružín, Geča a Kechnec. Z prvej sezóny bol prekvapený, darilo sa mu lepšie ako učiteľom. "Sám sa tomu veľmi čudujem. Chytal
som väčšie kúsky ako oni. Dôkazom je aj môj rekordný kapor, ktorý vážil takmer štrnásť kilogramov a bol dlhý bezmála jeden meter. Chytil som ho na štrkovisku pri Krásnej nad Hornádom,"
neveriacky krútil hlavou pri opisovaní tohto paradoxu. Treba pripomenúť, že väčšinu úlovkov M. Hrnčiar pustí späť do vody a len minimum končí u neho v kuchyni. Povedal, že radosť z úlovkov chce
dopriať aj iným rybárom. K ďalším kapitálnym úlovkom sa zaradil aj 150 cm dlhý a takmer 21 kg vážiaci sumec. Sezónu začína lovom kaprov, no neskôr prechádza na dravé ryby, najmä zubáče, sumce a
šťuky. Potvrdil, že v súčasnosti už rybačky bez úlovkov takmer nepozná. Pri nahadzovaní návnady sa, podľa jeho slov, spolieha na šiesty zmysel.
V budúcnosti by sa chcel orientovať viac na súťažné rybárstvo. "Doteraz som absolvoval iba jednu súťaž. Bolo to v maďarskom Adácsi, kde som štartoval so svojím
kamarátom a kolegom Jožom Kaczerovským. Išlo o týždeň trvajúcu medzinárodnú súťaž v love kaprov. Z celkového počtu 24 tímov sme sa umiestnili na peknom siedmom mieste," pripomenul svoje
úspechy a dodal, že najťažšie je vydržať až do konca, pretože sa loví 24 hodín denne.
Miroslav Hrnčiar má okrem rybárčenia blízko aj k ekológii. Vždy ho vie nahnevať neporiadok a odpadky pri vodných plochách. Keď je to potrebné, rybačku začína uprataním
miesta. Mnoho odpadu odváža vo svojom aute. Skonštatoval však, že v súčasnosti to nie je s "bordelom" až také zlé ako v minulosti. Myslí si, že za to môže aj osveta vďaka rôznym televíznym
programom s prírodnou tematikou.
Blížia sa Vianoce, a to je pre rybára zvláštna udalosť. Náš kolega nie je výnimkou, sviatky si bez ryby nevie predstaviť. "Nebude to však kapor, ale pripravím
sumca alebo zubáča. Oba druhy majú delikátne mäso. Už ich mám uskladnené v mrazničke," prezradil a na záver adresoval prosbu svojim šéfom: "Aby mali so mnou väčšie strpenie, keď na
mňa príde volanie k vode," dodal s úsmevom.