Gymnastický tréner voltižérov Tibor Holzträger (stojaci tretí zľava) so svojimi zverencami po jednom z pravidelných tréningov.

Športovému odvetviu, ktorou je gymnastika na neosedlanom cválajúcom koni, sa hovorí voltiž. Nepatrí medzi masové a príliš obľúbené športy, ale ten, kto sa mu venuje, nie je len taký obyčajný športovec. Musí byť skvelý gymnasta, musí mať vzťah k štvornohému "tátošovi" a musí byť obratný i odvážny zároveň. Lenže kým dosiahne prvé úspechy, predchádzajú tomu hodiny a hodiny poctivého tréningu.

"Najprv na suchu a potom na koni, ale gymnastika a jazdectvo sa dajú spolu skĺbiť," hovorí náš spolupracovník z firmy, mechanik elektronických zariadení z DZ Elektro Tibor Holzträger a pokračuje:

"Už šiesty rok sa venujem tomuto športu ako gymnastický tréner jazdeckého oddielu v TJ Slávia Univerzita veterinárneho lekárstva Košice. So športovou gymnastikou som začínal ešte v žiackom veku, ale tak, ako každého chlapca, aj mňa zaujímal futbal i volejbal. Od roku 1980, kedy som nastúpil pracovať do VSŽ, sme s mojimi spolupracovníkmi často súťažili aj v branných pretekoch. V mojej športovej kariére však dominovala gymnastika, ktorá mi natrvalo prirástla k srdcu. Po skončení aktívnej činnosti som jej zostal verný ako tréner. Raz, pred šiestimi rokmi, ma v roku 1998 priatelia upozornili na inzerát v novinách, kde bol vypísaný konkurz na funkciu gymnastického trénera vo voltiži. Prihlásil som sa a odvtedy až v tréningoch som pochopil, že je to veľmi krásny, ale ťažký šport, lebo okrem cvičenia sa pretekár musí starať aj o živého tvora. Od neho proste veľa záleží, či bude aj ten najlepšie pripravený gymnasta pri cvičení na jeho chrbte úspešný.
Tých šesť rokov, čo trénujem voltižérov, sme spolu s pretekármi Martinom Necelom, Evou Draveckou, Katkou Špirkovou a Alexandrou Bučkovou štartovali na viacerých svetových podujatiach. V rokoch 1998 a 2002 sme boli na svetových jazdeckých hrách v talianskej Santa Barbare a v španielskom Jereze. Dvakrát sme štartovali na majstrovstvách Európy, a to v roku 1999 u nás v Nitre a v roku 2001 v poľskom Plocku. Napokon sme okúsili aj atmosféru majstrovstiev sveta, ktoré sa konali v roku 2000 v nemeckom Mannheime a vlani v mestečku Saumur vo Francúzsku. Nebolo to jednoduché štartovať vo voltiži na vrcholných podujatiach, pretože moji zverenci si museli vybojovať účasť medzi elitu v tomto športe až v náročnej kvalifikácii. Na spomínaných šampionátoch sa nám darilo, o čom svedčia aj naše umiestnenia v prvej desiatke najlepších. A to už niečo vo voltiži znamená. Najbližšie k bronzovej medaile boli Eva Dravecká a Martin Necela, keď si obaja vybojovali 4. miesta. Eva na ME v Nitre a Martin vlani na európskom šampionáte vo Francúzsku.
Veľkú radosť sme mali na svetových jazdeckých hrách v Taliansku, kde reprezentovali Slovensko len voltižéri a vďaka nám sa pri slávnostnom nástupe ocitla na stožiari slovenská vlajka. Keďže ekonomická situácia sa na Slovensku už dávno zmenila pre športovcov k horšiemu a sponzori sa k voltižu nehrnú, máme obavy, aby tento úspešný šport v Košiciach nezanikol. Šancu dávame najmä mladým záujemcom, ktorých tento šport nesmierne baví. Preto by som chcel touto cestou pozvať deti zamestnancov U. S. Steel Košice, ktoré majú blízky vzťah ku koníkom a sú gymnasticky nadané, aby nás navštívili na tréningoch. Vždy v pondelok a v piatok sa môžu prihlásiť o 16.00 h. v telocvični vysokoškolských internátov na Podhradovej, prípadne telefonicky na mobil 0905 210 985."

Už túto sobotu 24. apríla 2004 budú mať možnosť záujemcovia o tento šport vidieť voltižérov priamo pri cvičení, kedy sa v Košiciach konajú preteky o Slovenský voltižny pohár. V tomto roku sa v septembri uskutočnia v Košiciach majstrovstvá Slovenska, ale ešte začiatkom augusta budú štartovať na majstrovstvách Európy v rakúskom Stadl Paure.