Ľudmila Karchutňáková z Labortestu je ešte stále aktívna pod vysokou sieťou v tíme veteránok

V našej fabrike pracuje mnoho bývalých športovkýň, ktoré sú ešte stále aktívne a zúčastňujú sa na našich organizovaných športových podujatiach. V minulosti, v bývalej TJ VSŽ, bol preferovaným športom aj ženský volejbal. Náš železiarenský tím patril v tom čase k slovenskej elite a z roka na rok sa pokúšal preraziť medzi československú volejbalovú špičku. Bola tu veľmi rozsiahla mládežnícka členská základňa, ktorá bola zásobárňou hráčok juniorského i seniorského družstva VSŽ. Odchovankyňou tohto oddielu bola aj naša spolupracovníčka z dcérskej spoločnosti Labortest s r.o. Ľudmila Karchutňáková.

Táto 52-ročná členka organizačného výboru športových hier zamestnancov USSK bola rovných desať rokov aktívnou hráčkou ženského volejbalového tímu oceliarok, stáleho účastníka Slovenskej národnej ligy. Na svoje začiatky pod vysokou sieťou spomína takto: "K športovaniu ma priviedli moji rodičia, ktorí sa v mladosti tiež venovali športu. Otec, bývalý zamestnanec Zlievarne, holdoval parašutizmu a turistike, mama hrávala volejbal za Rudný projekt. Ale nebol to volejbal, s ktorým som svoju športovú kariéru rozbiehala, ale moderná gymnastika. Až ako 13-ročná som prišla na prvý volejbalový tréning medzi žiačky, kde už trénovali Ľuba Jánošíková, Natália Berghauerová, Anka Murová, Katka Nagyová, Janka Dojčáková, s ktorými som potom neskôr hrávala aj medzi ženami. Prvým mojim trénerom bol Ladislav Tomčík, v ďalších rokoch sa snažili o môj výkonnostný rast ďalší tréneri ako Ľubomír Háber, Pavol Šteliar, Ľuboš Felcan i Vladimír Ponický, ale najviac cenných rád ako sa herne zlepšovať pod sieťou mi dal Ľ. Háber."

Od sezóny 1981/82 dostala ako 18-ročná šancu hrať za seniorský celok VSŽ a až do roku 1993 bojovala pod vysokou sieťou o majstrovské body v oranžovo-čiernom drese. V kádri družstva sa v tých časoch vystriedalo nespočetne veľa hráčok. Najviac spomienok i zážitkov má Ľ. Karchutňáková z čias, keď jej spoluhráčkami boli Eva Fischerová, Magda Jurošová, Alena Vítová, Dana Tornyošová, Ľuba Kepičová, Jana Dojčáková, Eva Slapčinská, Oľga Jakšová, Lýdia Smugalová a Iveta Andraščíková. Ako hovorí, volejbal jej dal do života veľa. V prvom rade dobrú partiu, úprimné priateľstvá, túžbu po víťazstve, zodpovednosť, "nabíjal" ju pozitívnou energiou, ale zažila aj kopu zábavy, radosti i sklamania po prehratých zápasoch.

V podniku pracuje od roku 1987. Začínala na príprave opráv v závode Koksovňa, ale počas aktívnej činnosti nikdy nebola profesionálnou hráčkou. "Volejbal som hrávala buď počas štúdia na vysokej škole, alebo popri zamestnaní, ale vždy som to dokázala zvládnuť a skĺbiť. Okrem toho som volejbal hrávala aj v rámci športových aktivít v podniku a veľmi pekné spomienky mám na odborárske turnaje o Pohár ÚRO," ozrejmila Ľ. Karchutňáková. Volejbalom žije stále. "Ako družstvo UPJŠ hrávame mestskú súťaž a často sa zúčastňujeme rôznych turnajov. Mojimi spoluhráčkami sú známe bývalé aktívne volejbalistky ako Nikol Hudecová, Viera Obermanová, Eva Kurimská, Jana Petríková i Alena Vítová. Teraz v auguste sme boli na turnaji veteránok v Kežmarku, kde sa mi osobne veľmi darilo. Pre mňa najväčším ocenením bola pochvala známeho medzinárodného volejbalového rozhodcu na turnaji Igora Porvazníka, ktorý na moju adresu uznanlivo povedal, že tak perfektne zahrať v poli na príjme hráčku v mojom veku ešte nevidel. Vraj by sa juniorky mohli odo mňa učiť. Takúto poctu si veľmi vážim."

V posledných rokoch je Ľ. Karchutňáková aktívnou účastníčkou našich zimných i letných športových hier. Vo svojej zbierke má aj niekoľko medailí, najmä z pretekov v obrovskom slalome. V tomto týždni ju na jubilejnom 25. ročníku Letných športových hier zamestnancov U. S. Steel Košice uvidíme súťažiť v mix-volejbale a na štvordráhe v bowlingu.