Spoločnosť U. S. Steel Košice obhospodaruje bezmála osemdesiat hektárov lesov a zalesnených plôch

Lesy majú ekologický i hospodársky význam, sú súčasťou krajiny a sú dôležité pre zdravie a pohodu človeka. Upravujú teplotu aj vlhkosť krajiny. Pod stromami je vždy o niekoľko stupňov chladnejšie. Zatiaľ nie je známy taký materiál, ktorý by pri danej hmotnosti odviedol toľko tepla, ako živý strom. Korene stromov spevňujú pôdu, čo je dôležité najmä na brehoch riek, alebo strmých svahoch hôr, kde spomaľujú eróziu. Stromy sú veľkí producenti kyslíka a zo vzduchu naopak odbúravajú hromadiaci sa oxid uhličitý, ktorý potrebujú na proces fotosyntézy. Les tiež zachytáva prachové častice a podieľa sa na odstraňovaní niektorých škodlivých látok zo vzduchu.

Stromy produkujú kyslík ako produkt fotosyntézy, ale tiež dýchajú, to znamená, že časť kyslíka zase spotrebovávajú. V súčte platí, že rastliny, teda i stromy, vyrábajú viac kyslíka, než sami spotrebujú. Každý strom, ktorý zasadíme, pridá svojim rastom do ovzdušia drahocenný kyslík, do svojho kmeňa a listov naviaže oxid uhličitý, najvýznamnejší skleníkový plyn. Tým sa znižuje množstvo oxidov uhlíka vo vzduchu a predchádza klimatickým zmenám, ktoré s takzvanými skleníkovými plynmi úzko súvisia. Len malý príklad. Napríklad jedna dvadsať metrov vysoká lipa s korunou o priemere štrnásť metrov má priestor koruny 2 700 metrov kubických a listovú plochu približne 1 600 metrov štvorcových. Taký strom vyprodukuje za vegetačné obdobie toľko kyslíka, koľko stačí pre desať ľudí na celý rok. Je schopný pohltiť jednu tonu prašného spadu za rok a pri fotosyntéze zlikviduje rovnaké množstvo (rovnaký počet molekúl) CO2 ako vyprodukuje kyslíka. V priemere ochladí prostredie až o 3 stupne Celzia, zvlhčí vzduch výparom vody v objeme až štyristo litrov denne. Alebo. Odhaduje sa, že storočný listnatý strom produkuje za hodinu až 1,7 kilogramu kyslíka, čo je množstvo, ktoré potrebuje k životu desať ľudí na dvadsaťštyri hodín.

STARÉ CHORÉ TOPOLE NAHRADILI NOVÉ STROMY

Spoločnosť U. S. Steel Košice obhospodaruje 77,8 hektára plôch okolo samotného areálu firmy. Na časti z nich sa rozprestierajú lesy. Primárnym cieľom týchto lesných porastov je ich ekologická a estetická funkcia. Lesné plochy okolo areálu spoločnosti tvoria prevažne listnaté dreviny, a to lipa, dub červený, jaseň, topoľ, breza, no aj ihličnany - borovica čierna, borovica obyčajná, smrek i smrekovec, ktoré cielene postupne nahradili pôvodné monokultúry topoľa, ktorý má životnosť približne štyridsať, nanajvýš šesťdesiat rokov, vysadené v šesťdesiatych rokoch minulého storočia.
K výrubu topoľov bolo nutné pristúpiť kvôli ich zlému zdravotnému stavu i z hľadiska bezpečnosti. Azda najlepším príkladom je parcela 69, ktorá sa nachádza pozdĺž cesty vedúcej od električkového mosta až po bránu č. 3. a v areáli U. S. Steel Košice medzi novou pozinkovacou linkou č. 3 a cestou k bráne č. 3. Mnohým nezainteresovaným ľuďom sa ťažba, realizovaná hlavne v rokoch 2003 až 2008, spočiatku nepozdávala. No všetci, ktorí prechádzajú popri tejto lesnej ploche si nemôžu nevšimnúť, akým prínosom je, že staré topole v zlom zdravotnom stave nahradili mladé životaschopné porasty listnáčov a ihličnanov, ktoré plnia svoju environmentálnu úlohu a nesporne i estetickú funkciu.

VÝRUB STROMOV SA RIADI PRÍSNYMI PRAVIDLAMI

Ako je to teda s výrubom stromov? Ak by išlo o dreviny rastúce na bežných plochách, napríklad v areáli firmy, ich výrub povoľuje Magistrát mesta Košice, a to vždy jednotlivo. Strom sa pri tom oceňuje, určuje jeho spoločenská hodnota. Legislatíva tiež stanovuje ďalší postup vrátane náhradnej výsadby. Stínanie stromov sa teda v takomto prípade riadi prísnymi pravidlami. Iné je, ak ide o lesné plochy, pozemky.
Tu sa ťažba dreva riadi Lesným hospodárskym plánom, ktorý striktne kontroluje Lesný úrad, v našom prípade so sídlom v Košiciach. Vyťažená drevná hmota z topoľov, keďže tento druh stromov nie je vhodný na využitie napríklad v nábytkárstve, sa použila na výrobu drevnej štiepky, nahnité časti sa zneškodnili alebo poslúžili na obsypanie mladých sadeníc stromčekov. Na základe zmluvy použiteľnú drevnú hmotu odkupuje od spoločnosti U. S. Steel Košice firma LES-MJ.

ZA SEDEM ROKOV VYŠE STO TISÍC SADENÍC

Hospodárenie na všetkých lesných pozemkoch v Slovenskej republike, lesy U. S. Steel Košice nevynímajúc, sa teda riadi Lesným hospodárskym plánom, ktorý pre tú ktorú lesnú parcelu vypracoval lesný úrad. Lesný hospodársky plán určuje koľko, kde a akých sadeníc stromčekov je majiteľ lesnej plochy povinný vysadiť, určuje plán predpísanej ťažby dreva a následne jej zalesnenie. Vypracováva sa na desať rokov. Po desiatich rokoch vykoná lesný úrad kontrolu plnenia Lesného hospodárskeho plánu. Preveruje zrealizovanú predpísanú ťažbu, počet vysadených sadeníc drevín a ich druhové zloženie a iné náležitosti hospodárenia na lesnej ploche. Len pre ilustráciu. Počas rokov 2005 až 2012 vysadila spoločnosť U. S. Steel Košice na svojich plochách približne 110 tisíc sadeníc stromčekov lipy, topoľa, duba, jaseňa, borovice, smreka a smrekovca. Pre porasty okolo U. S. Steel Košice sa vyberajú druhy drevín, ktoré sú odolné voči imisiám a špecifickým sťaženým podmienkam.