Majster technickej kontroly rúr Martin Milota sa venuje turistike už vyše dvadsaťpäť rokov

O Vysokých Tatrách, Nízkych Tatrách, Malej či Veľkej Fatre, Slovenskom raji, Poloninách, Pieninách, ako aj ďalších iných pohoriach a chránených oblastiach by vám vedel hodiny rozprávať Martin Milota z divízneho závodu Radiátory a rúry. Majster technickej kontroly rúr prechodil krížom-krážom takmer celé Slovensko a skutočne len veľmi ťažko by ste ho prekvapili nejakým "neznámym" miestom. Na turistické výlety sa vydáva už vyše dvadsaťpäť rokov.

NA ZAČIATOK RUŽÍN

"Začalo sa to ešte v detstve," hovorí náš kolega, kedy získal pozitívny vzťah k prírode. "Turistiku do mňa vštepili rodičia, často som s nimi chodieval na rôzne výlety spojené s opekaním slaninky a živánky," spomína. Nebola to však výkonná turistika, tvrdí, ale pobyty v prírode. Vzťah k horám neskôr rozvíjal i v niekdajšej mládežníckej organizácii TJ Zdravotník, ktorú navštevoval so svojou tetou. S členmi klubu sa vydával na rôzne výlety po Slovensku. Turistiku neskôr ešte viac zintenzívnil po príchode z vojenčiny, čo bolo na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov. S partiou kamarátov najprv objavovali krásy Ružína. Po súši i po vode. "Z Košíc sme to nemali ďaleko. Ružín sme prechodili skutočne celý. Spávali sme v stanoch, niekedy sme si postavili zruby," vysvetľuje, kde sa najčastejšie ukryli, keď ich na cestách zastihla noc. V ďalšej sezóne sa zamerali na Vysoké Tatry. A tak to pokračovalo. Každý rok si vybrali iné lokality, ktoré spoznávali.

KAMARÁTOV VYSTRIEDALA RODINA

Partiu to časom začalo ťahať na tie isté miesta a objavovanie nových prírodných krás sa dostávalo na druhú koľaj. Kamaráti začali uprednostňovať pobyty na chatách s kratšími vychádzkami. Takáto filozofia M. Milotu neuspokojovala a tak sa z partie odčlenil. Spolčil sa s ďalším hutníkom Ondrejom Kolodzejom z divízneho závodu Oceliareň, s ktorým vytvoril turistický tandem. S kolegom spoločne absolvovali mnoho výletov.
Ďalšiu svoju turistickú kapitolu začal písať po svadbe. V manželke našiel zanietenú spoločníčku na výlety do prírody. Túry si už bez nej, a v súčasnosti aj desaťročnej dcéry, prakticky ani nevie predstaviť. "Na výletoch mi nerobia spoločnosť len výnimočne. Maximálne tak raz, dvakrát do roka, keď organizujem nejaké túry pre svojich kolegov." V rodine tak našiel silné zázemie a podporu.

SLOVENSKO JE KRÁSNE, ALE UŽ PRIMALÉ

A kde všade už M. Milota bol? Na Slovensku navštívil každé pohorie, každú chránenú oblasť. Na otázku, ktorú trasu považuje náš kolega za najkrajšiu, bez váhania odpovie. "Jednoznačne je to hrebeňovka v Malej Fatre. Trasa sa začína v Strečne a končí v Terchovej. Túru je ideálne absolvovať počas dvoch dní. Čaká na vás nádherná príroda s krásnymi výhľadmi a z veľkej časti má mierny profil. Takže je vhodná aj pre menej zdatných turistov. Okrem toho sa mi veľmi páči aj v Slovenskom raji." Mnoho zážitkov má i zo zahraničia, na túry začali s manželkou chodiť za hranice už pred pätnástimi rokmi. Najprv to boli slovinské Alpy, neskôr rakúske a talianske. Práve Dolomity zanechali v M. Milotovi najväčší dojem. "Poznajú ich najmä lyžiari, ale v lete ponúkajú neobmedzené možnosti na náročnú vysokohorskú turistiku. S manželkou sme prešli približne 300 kilometrov takzvaných železných ciest (via ferraty), ktorých sú v celých Dolomitoch na tisíce. Taktiež sme vystúpili na 3343 metrov vysokú horu Marmolada. Bol to skvelý zážitok."

TURISTIKA, TO JE HLAVNE POHODA

Martin Milota pri svojich turistických túrach nikdy nepodceňuje počasie. Ak je to potrebné, výlet zruší, respektíve presunie na iný termín. Nechápe ľudí, ktorí takéto signály prírody nerešpektujú. "V súčasnosti je mnoho turistov, ktorí chcú byť na vrchole za každú cenu. Sú to takí, ktorí sa snažia "naháňať" kilometre za každú cenu a chváliť sa, kde všade boli. Žiaľ, často sa o nich dozvedáme vo večerných správach ako zamestnávajú horskú službu." Na turistiku má iný pohľad. Tvrdí, že nikde sa netreba ponáhľať, hory neutečú a najkrajšie zážitky je možné zažiť iba pri dobrom počasí. Preto predpovede pravidelne sleduje a všetky túry si starostlivo plánuje. Jasnú predstavu má aj o tej najbližšej. "Netrpezlivo čakáme na oteplenie, naplánoval som výlet do Cerovej vrchoviny pri Fiľakove. Je to taká ľahšia túra, beriem ohľad aj na dcéru, ktorá pôjde s nami." Rodina Milotových trávi všetok svoj voľný čas v prírode. Aký má názor náš kolega na dovolenku pri mori? "Nehrozí, čo by som tam robil?" odpovedá otázkou. "Dal by som sa prehovoriť iba v prípade, ak by boli v blízkosti hory." A ako dodáva na záver, rovnakú odpoveď by sme dostali aj od manželky.