Zníženie alebo eliminácia uhlikovej stopy pri výrobe ocele je zásadná pre dekarbonizáciu ekonomiky Slovenska a Európy, pretože výroba ocele predstavuje viac ako 20 % slovenských emisií skleníkových plynov a je kľúčovým pilierom ekonomiky.
Schválené programy sú vynikajúcou príležitosťou k tomu, aby sa náš priemysel stal udržateľným a konkurencieschopným i v novej technologickej ére.
Z tlačovej správy vyberáme (celé znenie tlačovej správy si môžete stiahnuť 
Európska komisia schválila podľa pravidiel štátnej pomoci platných v EÚ dve slovenské schémy pomoci v celkovom objeme vyše 1,1 mld. eur ako pomoc pre podniky zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) na dekarbonizáciu ich výrobných procesov a zlepšenie energetickej účinnosti. Obe schémy budú sprístupnené čiastočne v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a sčasti cez modernizačný fond EÚ. Toto opatrenie má prispieť k dosiahnutiu cieľov Európskej zelenej dohody, pomôcť so znižovaním závislosti od dovážaných ruských fosílnych palív a zároveň urýchliť zelenú transformáciu podľa plánu REPowerEU.
Výkonná podpredsedníčka zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže Margrethe Vestager v tejto súvislosti uviedla: „Tieto schémy pomoci vo výške 1,1 mld. eur pomôžu slovenskému priemyslu eliminovať emisie uhlíka v procese výroby a dosiahnuť vyššiu energetickú účinnosť. Dnes prijaté opatrenia zároveň pomôžu Slovensku znížiť jeho závislosť od dovážaných fosílnych palív v súlade s plánom REPowerEU a pritom zaručia obmedzenie akýchkoľvek narušení hospodárskej súťaže na minimum.“
Slovenské schémy
Obe slovenské schémy s celkovým rozpočtom vyše 1,1 mld. eur budú čiastočne financované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti po tom, čo Komisia pozitívne vyhodnotila Plán obnovy a odolnosti Slovenska a Rada ho schválila. V praxi sa z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti použije 357,4 milióna na financovanie prvého opatrenia a z Modernizačného fondu 750 miliónov eur na druhé opatrenie.
Cieľom oboch schém je pomôcť niektorým priemyselným odvetviam znížiť emisie oxidu uhličitého (ďalej len „CO2“) vo výrobných procesoch a zároveň realizovať opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti priemyselných zariadení. Opatrenia podporované v rámci schém siahajú od projektov elektrifikácie až po inštaláciu technológií na rekuperáciu priemyselného odpadového tepla.
Opatrenia sú adresované podnikom pôsobiacim v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje EU ETS, okrem iného z energeticky náročných priemyselných odvetví (ako sú rafinérie, oceliarne a podniky z odvetvia výroby ťažkých kovov, stavebného a chemického priemyslu).
Projekty, ktorým je pomoc určená, sa vyberú na základe otvoreného súťažného ponukového konania a zoradia podľa dvoch kritérií:
i) najnižšia výška požadovanej pomoci na tonu ušetrených emisií CO2
ii) najvyššia miera príspevku k dosahovaniu celkového cieľa zníženia emisií CO2 v rámci schém. Opatrenia pozostávajú z pomoci vo forme grantov založených na ponukách (t. j. výške požadovanej pomoci na každé zníženie emisií CO2) a obmedzuje sa na celkové investičné náklady projektu. Projekty budú vyberané v piatich verejných súťažiach – prvá má prebehnúť v roku 2022 a posledná je naplánovaná na rok 2028.
Očakáva sa, že vďaka obom schémam sa predíde uvoľneniu 5,233 mil. ton CO2 ročne. To je viac ako 12 % z cieľa Slovenska do roku 2030 (t. j. zníženie o 40 miliónov ton ekvivalentu CO2 v porovnaní s rokom 1990).
Súvislosti
Komisia prioritne posudzuje opatrenia zahŕňajúce štátnu pomoc obsiahnuté v národných plánoch obnovy predložených v kontexte Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a členským štátom poskytuje usmernenia a podporu v prípravných fázach národných plánov v snahe uľahčiť urýchlené zavedenie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.
V Európskej zelenej dohode, ktorú Komisia predložila 11. decembra 2019, sa stanovuje cieľ dosiahnuť, aby sa Európa do roku 2050 stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. Systém EU ETS je základným kameňom politiky EÚ na boj proti zmene klímy a jej kľúčovým nástrojom na nákladovo efektívne obmedzovanie emisií skleníkových plynov. Európsky parlament a Rada 30. júna 2021 prijali európsky klimatický predpis, v ktorom schválili záväzný cieľ znížiť emisie do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.
