Desať rokov na Slovensku - pod týmto názvom sa v sobotu 13. novembra 2010 v košickej Steel aréne uskutočnil zábavný program, ktorým si oceliarska spoločnosť U. S. Steel Košice pripomenula 10. výročie existencie. Podujatie sledovalo viac ako šesť tisíc železiarov, ich rodinní príslušníci, priatelia a známi. Medzi hutníkmi nechýbal prvý prezident spoločnosti, ktorý stál pri vstupe U. S. Steel do VSŽ a.s., John H. Goodish, ako aj ďalší členovia vrcholového vedenia korporácie USS v Pittsburghu v USA a tiež manažéri z U. S. Steel Srbsko. Pozvanie na podujatie prijali predseda Košického samosprávneho kraja Zdenko Trebuľa a primátor mesta Košice František Knapík.

Približne dvojhodinový program, ktorý sa odohrával na ľade i na pódiu, otvorila krátko po devätnástej show bubeníkov. Súčasne na plochu vykorčuľovali malí korčuliari s firemnými vlajkami a v hľadisku zaujali svoje miesta roztlieskávačky, dobre známe z hokejových duelov. Divákov privítali moderátori Jana Majeská a Peter Strachan.

Na informačnej video kocke nad ľadovou plochou, ktorá na šiestich projekčných plochách po celý čas približovala dianie v hale, sa k divákom v mene výkonného vedenia a správnej rady korporácie U. S. Steel prihovoril John P. Surma. Uplynulé desaťročie, konštatoval spolu s blahoželaním, bolo pre spoločnosť i zamestnancov úspešnou dekádou a košická oceliareň, zdôraznil, je dôležitým členom korporácie. Spomedzi všetkých aktivít J. Surma vyzdvihol najmä pokrok v oblasti bezpečnosti práce, výstavbu pozinkovacej linky č. 3 a dokončenie Steel arény. Najdôležitejšie momenty zo života firmy priblížil krátky videofilm. Steel arénu pozdravil aj súčasný prezident USSK George F. Babcoke, ktorý ocenil najmä vynikajúcu prácu osadenstva firmy. Hrdosť na dosiahnuté výsledky rezonovala aj v slovách Johna H. Goodisha, ktorý košický podnik označil za jedného z lídrov vo výrobe ocele v Európe. Konštatoval tiež, že sa naplnili slová z obdobia transakcie, že firma bude slovenská, so slovenskými zamestnancami a niekoľkými Američanmi. Uviedol tiež, že on sám sa tu veľa naučil a svoje skúsenosti zúročil na prospech spoločnosti. So železiarmi sa lúčil slovami: "Som Američan a som na to hrdý, ale som aj Slovák a som na to hrdý."

Potom sa už k slovu dostali hudba, spev a zábava. Vokálnu kapelu Free Voices vystriedali hokejisti. S majstrami HC Košice - Jánom Tabačekom, Marcelom Šterbákom, Stanislavom Gronom, Petrom Bartošom, Róbertom Tomíkom a brankárom Tomášom Halászom si to najprv "rozdali" chlapci z hokejovej predprípravky HC Košice i tohtoročný víťaz hokejových majstrovstiev Zimnej olympiády USSK, mužstvo divízneho závodu Oceliareň. Malí boli úspešnejší, svojim vzorom vsietili 62 gólov, kým oceliari v desaťminútovom zápase po samostatných nájazdoch prehrali 3:4. Súbežne sa o zápis do Knihy slovenských rekordov pokúšala trojica železiarov - úspešných maratóncov. Imrich Pástor (7. na MMM 2010) Jozef Sciranko (27. na MMM 2010) a účastník polmaratónu Branislav Klobošič. Úlohou tejto skupinky bolo zabehnúť čo najviac kilometrov za hodinu. Ako neskôr oznámil komisár pretekov Igor Svitok, naozaj sa im to podarilo a mohol im udeliť certifikát. Muži v neštandardných podmienkach zabehli na páse 16 800 metrov.

Juraj Vančík predviedol, že vie nielen spievať, ale rovnako dobre aj korčuľovať. Pesničku To my roses, ktorá postúpila do semifinále súťaže autorov hudby 2010 vo Veľkej Británii, odspieval na korčuliach s dievčatami z košického Krasocentra. Hala s napätím sledovala aj žrebovanie desiatej až šiestej ceny, aby sa potom uvoľnila pri tónoch šarmantného tria huslistiek Xplosion i tanci malých kovbojov na ľade.

Prišlo aj na rozdávanie darčekov. Najprv futbalisti - víťazi Letnej olympiády v malom futbale z divízneho závodu Zušľachťovne a obalová vetva a majstri U. S. Steel Košice vo futbale z divízneho závodu Vysoké pece poslali do hľadiska päťdesiat futbalových lôpt a o čosi neskôr rovnaký počet tenisových loptičiek s podpismi odpálili z ľadovej plochy tenista Miloš Mečíř a organizátor turnajov Challenger Košice Open Branislav Stankovič.

Zaplnená hala spoznala aj deti železiarov, ktoré sa narodili 24. novembra 2000 - dve desaťročné dievčatká Eriku Lazorovú a Simonku Senčákovú, ktorým k sviatku zablahoželal a darčeky odovzdal prezident U. S. Steel Košice.

Diváci sa zakrátko mohli presvedčiť aj o tom, že George F. Babcoke je nielen úspešným manažérom, ale aj výborným gitaristom. Predviedol sa spolu so skvelými hudobníkmi Mariánom Čekovským a Oskarom Rózsom. A nielen zahral, ale i zaspieval. K vrcholom večera patrili vynikajúci Cigánski diabli i domáca kapela No Name. V tom čase už boli známi aj vyžrebovaní majitelia prvých piatich cien a Steel aréna bola zvedavá na výhercu prvej ceny - osobného automobilu Škoda Fabia Classic Plus L, ktoré čakalo na ľadovej ploche. Aj keď z jedného zo sektorov zaznel radostný výkrik a reflektor našiel ruky nad hlavou tešiaceho sa diváka, ako sa neskôr ukázalo, nebol to majiteľ vstupenky. Auto vyhral František Palacký z obchodného úseku spoločnosti, ktoré pre neho vyžrebovali oslávenkyne Erika a Simonka.

Bodkou za podujatím, ktorého partnerom bola ŠkodaAuto Slovakia, s. r. o. bola laserová show a záverečné Happy Birthday v podaní spevákov Free Voices.