Pomáhame rodinám, ktoré sa ocitli v ťažkých životných situáciách

Nečakaná smrť partnera, vážna choroba, živelné pohromy, strata zamestnania, to všetko vám môže behom okamihu prevrátiť život naruby. Radosť zo života sa razom zmení na smútok, utrpenie a beznádej. Aj preto sa spoločnosť U. S. Steel už roky snaží podať pomocnú ruku tým, ktorým osud zasadil tvrdý úder.

Prostredníctvom projektu Stromček prianí, známemu z ostatných rokov najmä v spojitosti s deťmi z detských domovov, smeruje tento rok pomoc U. S. Steel Košice aj desiatim rodinám. S neľahkou úlohou výberu tých, ktorí sa ocitli v ťažkých životných situáciách, pomohla Arcidiecézna charita Košice. Z mnohých smutných príbehov napokon vybrali dve skupiny po päť rodín. Členovia prvej našli útočisko v krízovom centre pre osamelé matky s deťmi v Košickej Novej Vsi. Zariadenie núdzového bývania, v ktorom sa nachádza aj špecializovaná sociálna poradňa, útulok či nocľaháreň, funguje od roku 2008. V súčasnosti má vyše sto klientov. Druhú tvoria rodiny, ktoré majú vlastnú strechu nad hlavou, no zápasia s existenčnými problémami.

Posledný októbrový piatok však pre ťažko skúšaných dospelých a deti aspoň na chvíľu zasvietilo svetlo radosti. Do krízového centra v Košickej Novej Vsi zavítali manželka prezidenta U. S. Steel Košice Mary Rintoulová a manželka viceprezidenta pre ľudské zdroje Beáta Pitoráková, spoločne s členkami Arcidiecéznej charity Košice Alicou Štarkovou a Zuzanou Nemcovou. Prišli predstaviť projekt Stromček prianí. V jednoducho zariadenej spoločenskej miestnosti bývalého detského domova už na nich čakalo všetkých desať rodín.

"Dobrý deň," prihovorila sa M. Rintoulová, "prišli sme, aby sme vás pozvali na projekt, ktorý realizujeme počas Vianoc. Každé dieťa môže napísať na kartičku prianie darčeka." V tom momente sa rozžiarili oči všetkým dievčatám a chlapcom v miestnosti. Na podaktorých bolo vidieť, ako už premýšľajú, čo napíšu. To nebolo všetko. Na znak vďaky si deti pripravili krátky kultúrny program, ktorý predviedli pod vedením sociálnej pracovníčky krízového centra Jaroslavy Olahovej. Zborovo zaspievali niekoľko ľudových pesničiek a nakoniec pridali aj básničku. Za milé vystúpenie zožali zaslúžený potlesk.

"A teraz vám rozdáme kartičky, na ktoré napíšte, čo by ste si želali pod vianočný stromček," zaznelo z úst M. Rintoulovej. V miestnosti okamžite zavládol šum. Mnohé deti do poslednej chvíle rozmýšľali, čo nakoniec napísať. Ani deväťročná Miška Štecová nebola rozhodnutá. "Ešte neviem, čo napíšem," zdôverila sa. Brat Stanko však už mal jasno. "Veľmi by som chcel auto na diaľkové ovládanie." Obaja súrodenci mysleli aj na svojho brata. Zo zdravotných dôvodov sa nemohol akcie zúčastniť a tak Miška so Stanom vypísali kartičku aj v jeho mene. Všetci pochádzajú z rodiny, ktorej minuloročné povodne takmer zobrali dom. Navyše ich otec prednedávnom stratil prácu a mama je na materskej dovolenke s najmladšou dcérkou. Vedľa nich pomáhal svojim deťom s vypisovaním kartičiek aj Alexander Kovaľ. Otec päťročných trojčiat, chlapca a dvoch dievčat, prežíva neľahké obdobie. Manželka sa stará o postihnutú dcérku a on, živnostník, sa už dva mesiace dáva do poriadku zo zlomeniny nohy. Živiteľ rodiny však nestráca nádej, čo najviac vystihuje aj jeho konštatovanie: "Doba je zložitá, ale musíme robiť všetko pre to, aby bolo lepšie." A to je aj hlavným poslaním projektu Stromček prianí. Priniesť do života aspoň trochu radosti, nádeje a podať pomocnú ruku tým, ku ktorým je život zvlášť krutý a boj s následkami ich stojí mnoho síl.