Prečo potrebujeme obnoviteľné zdroje energie
Postav dom, zasaď strom, nainštaluj slnečné kolektory a veternú turbínu, zabezpeč si tepelné čerpadlo a sploď dieťa, ktoré naučíš vážiť si prírodu a využívať
alternatívne zdroje energie...
Minulý týždeň sme sa vás pýtali na obnoviteľné zdroje energie. Ďakujeme všetkým tým, ktorí odpísali. Nasnímanie svojho príbytku termovíznou kamerou vyhral
Peter Begéni z útvaru Podnikové procesy, ktorý spomenul najviac zdrojov energie, medzi inými aj premenu ľudskej energie na elektrickú (napríklad pri bicyklovaní v
posilňovni).
Energia, ktorú dnes využívame (teplo, elektrina, palivá pre motorové vozidlá), má svoj pôvod prevažne vo fosílnych palivách. Uhlie, ropa alebo zemný plyn sú práve
takýmito palivami. Nachádzajú sa pod zemským povrchom, kde vznikali po milióny rokov rozkladom pravekých rastlín a živočíchov. Hoci sa fosílne palivá pôsobením prírodných síl (tepla a tlaku) stále
vytvárajú, ich súčasná spotreba mnohonásobne prevyšuje ich tvorbu. Skutočnosť, že nie sú doplňované tak rýchlo, ako ich spotrebovávame, znamená, že pri tomto spôsobe spotreby ich v blízkej
budúcnosti vyčerpáme. Preto sú fosílne palivá považované za neobnoviteľné. Obmedzenosť zdrojov palív nie je však jediná hrozba, ktorej ľudstvo čelí. Spaľovanie fosílnych palív vedie tiež k vážnemu
poškodzovaniu životného prostredia. Objav ohňa a spaľovanie dreva otvorili ľuďom cestu k využívaniu energetických zdrojov. Využívanie veternej energie na pohon lodí, alebo vodnej energie na pohon
zavlažovacích systémov, pred šesť tisíc rokmi odštartovali kultúrny rozvoj ľudstva.
Po niekoľko tisícročí ľudské potreby pokrývali len obnoviteľné zdroje energie - slnko, biomasa, vodná a veterná energia. Tento vývoj prebiehal až do začiatku
priemyselnej revolúcie. Schopnosť meniť tepelnú energiu na pohybovú, využiteľnú na pohon strojov, znamenala, že spotreba energie a ekonomický rozvoj sa začali zrýchľovať. Priemyselná revolúcia,
ktorá začala pred približne 250 rokmi, bola revolúciou energetických technológií, založených na fosílnych palivách. Tento vývoj sa dial postupne, od využívania uhlia cez ropu, až po urán a zemný
plyn. Lokálne resp. regionálne zásobovanie sa zmenilo na globálne transportovanie palív po zemeguli. Spotreba palív dosiahla obrovský rozmer a ich nedostatok sa už prejavil na viacerých miestach.
Rovnako ako sa prejavilo poškodenie životného prostredia ich používaním.
Spotreba energie sa neustále zvyšuje. Ešte pred sto dvadsiatimi rokmi bola väčšina práce vykonávaná svalovou silou. To sa odráža aj v počte robotníkov a zamestnancov,
ktorý v roku 1880 bol 9:1, kým dnes je celosvetovo asi 1:1. Základný posun v oblasti toku energie nastal uprostred 19. storočia, odkedy spotreba enormne stúpala. Tento nárast nebol len výsledkom
priemyselného rozvoja, ale aj rastu populácie. Počet obyvateľov Zeme medzi rokmi 1850 a 1970 vzrástol 3,2-krát, spotreba tzv. priemyselnej energie na obyvateľa však vzrástla až dvadsaťnásobne. V
priemyselne vyspelých krajinách je spotreba palív na jedného obyvateľa viac ako šesťnásobne vyššia ako v rozvojových krajinách. V absolútnych číslach vyspelé krajiny spotrebovávajú až dvakrát viac
palív ako menej rozvinuté krajiny, hoci ich počet obyvateľov predstavuje sotva tretinu počtu obyvateľov v rozvojových krajinách. Je evidentné, že tento stav je z dlhodobého hľadiska neudržateľný a
bude predstavovať vážny problém už v blízkej budúcnosti, kedy tlak na surovinové zdroje bude rásť úmerne tomu, ako bude rásť ekonomika, hlavne v ázijských krajinách.
Našťastie, dnes existuje riešenie environmentálnych, sociálnych i ekonomicko-politických problémov vychádzajúcich zo súčasného spôsobu využívania energie. Prechod od
fosílnych palív k obnoviteľným zdrojom a presmerovanie investícií týmto smerom je práve takýmto riešením. Technológie využívajúce obnoviteľné energetické zdroje sú vo všeobecnosti čistejšie, menej
riskantné a hlavne založené na neobmedzenom palivovom zdroji - Slnku. S výnimkou geotermálnej energie majú všetky obnoviteľné zdroje - slnečná, veterná, vodná energia alebo biomasa svoj pôvod v
aktivite Slnka. Geotermálna energia má svoj pôvod v horúcom jadre Zeme, avšak vzhľadom na svoj prakticky nevyčerpateľný potenciál sa zaraďuje medzi obnoviteľné zdroje. Svojou povahou sú obnoviteľné
zdroje všadeprítomné. Prechod od tradičných fosílnych palív na obnoviteľné znamená prechod od malého počtu veľkých zdrojov k miliónom malých nezávislých zdrojov, kde v princípe môže byť zdrojom
energie každý dom. Pri takejto obrovskej zmene energetiky sa tradičné chápanie zdrojov veľmi mení. Táto zmena však nie je možná bez zmeny myslenia ľudí a spôsobu chápania energetiky. Pochopenie, že
ide nielen o energiu, ale predovšetkým o životné prostredie, udržateľný rozvoj spoločnosti, bezpečnosť, oživenie miestnej výroby, tvorbu nových pracovných príležitostí i celých priemyselných
odvetví, je preto prvoradé.