Začali sa stretnutia vedenia spoločnosti s tohtoročnými jubilantmi

Úctyhodných päťtisíc stoosemdesiat rokov odpracovali dovedna tohtoroční jubilanti z úsekov Ochrana - Európa, Bezpečnosť a hygiena a REACH, Ľudské zdroje, Výroba, Predaj a marketing, Financovanie, BSC, Inžinierske činnosti a inovácie, Energie, environment a technické inšpekcie, Vonkajšie vzťahy, riadenie a rozvoj podnikania, Právneho úseku, Nákupných činností a z dcérskych spoločností RMS, a.s. Košice, U. S. Steel Košice - Labortest, s.r.o., U. S. Steel Services a U.S. Steel Košice - SBS, s.r.o. pre firmu. Svoje pracovné jubileum si pripomenuli minulý týždeň v piatok, 9. októbra 2015, na prvom zo série štyroch tohtoročných slávnostných večerov, ktorý bol v priestoroch hotela DoubleTree by Hilton v Košiciach venovaný práve im. Spoločne so svojimi blízkymi ho strávili v spoločnosti prezidenta spoločnosti U. S. Steel Košice Scotta D. Buckisa, viceprezidentov Martina Pitoráka, Marcela Novosada, Matthewa Lewisa, Davida Hathawaya, Vladimíra Jacka, Miroslava Kiraľvargu, Eleny Petráškovej, generálnych manažérov, riaditeľov dcérskych spoločností Michala Janoka, Ladislava Rožeka, Ladislava Straku, Gabriela Lörinca, predsedu Rady odborov OZ KOVO U. S. Steel Košice Mikuláša Hintoša a ďalších odborových predákov.

Úvodný slávnostný príhovor predniesol prezident oceliarskej spoločnosti Scott D. Buckiso. "Tento večer patrí vám. Je to výnimočné podujatie, pretože máme možnosť stretnúť sa a poďakovať vynikajúcim zamestnancom za ich prácu pre spoločnosť. Dnes večer sa v tejto miestnosti zišli zručnosti nadobudnuté počas niekoľkých tisíc rokov. Tento rok je špeciálnym. Nielenže oslavujeme prácu jubilantov, ale aj pätnásty rok príchodu U. S. Steel do košických železiarní. Naše podnikanie v oceliarstve je, ako všetci dobre vieme, cyklické, preto je veľmi ťažké práve teraz povedať, ktorý závod či pracovisko sú lepšie, ktorému sa darí viac alebo ktorý pokrivkáva. V súčasnosti hlavne európske oceliarstvo prechádza náročným obdobím, ktoré je spôsobené narastajúcim dovozom ocele zo zahraničia," zdôraznil a podčiarkol, že bez vynikajúcej a oddanej práce ľudí vo fabrike, bez ich podielu na dosahovaní úspechov v spoločnosti, by bola naša firma na tom podstatne horšie. "Chcem sa vám, jubilantom, poďakovať za dlhé roky vynikajúcej práce. Ale dnešok nie je len o vás. Je aj o vašich rodinách, manželoch, manželkách, deťoch, ktorí vás podporovali každý deň. Viem veľmi dobre, aké je to náročné. Chcem sa preto poďakovať aj vašim rodinám. Vychutnajte si tento večer," zaželal všetkým v sále prezident.

Oslávencov z pódia pozdravil aj predseda Rady odborov OZ KOVO U. S. Steel Košice Mikuláš Hintoš. "Úprimne sa vždy teším na stretnutie s tými, ktorí dovŕšili významné pracovné jubileum," povedal odborový predák a vyjadril v mene odborovej organizácie i v mene svojom obdiv, úctu, uznanie a poďakovanie za doterajšiu prácu. Pripomenul, že za pätnásť rokov existencie prešla firma rôznymi zmenami, ktoré realizovať nebolo vždy ľahké a jednoduché. "Ich súčasťou bol každý z vás a výsledkami svojej práce ste dokázali presvedčiť, že nám na ďalšom rozvoji našej firmy veľmi záleží," uviedol okrem iného. "Zo srdca vám želám, aby vás elán a životný optimizmus sprevádzali ešte mnoho rokov v plnom zdraví. Prajem pevné zdravie, šťastie, viac radosti ako nepohody, veľa lásky a úspechov v osobnom a pracovnom živote."

Slávnosť pokračovala odovzdávaním strieborných a zlatých pamätných medailí a ďakovných listov jubilantom, ktorí vo firme odpracovali 30, 35, 40 a 45 rokov, pričom železiari, ktorí dovŕšili 40 a 45-ročné pracovné jubileum, si prevzali aj pekný a hodnotný darček od spoločnosti U. S. Steel Košice, a to náramkové hodinky. Gratulácie patrili aj hlavnému strojníkovi Závodného hasičského útvaru U. S. Steel Košice Andrejovi Bezegovi, zámočníkovi-údržbárovi z dcérskej spoločnosti OBAL-SERVIS, a.s. Košice Štefanovi Kolodovi a manažérovi energetického hospodárstva dcérskej spločnosti RMS, a.s. Košice Jozefovi Pavlovičovi, ktorých 11. septembra tohto roku pri príležitosti Dňa baníkov, geológov, hutníkov a naftárov ocenil minister hospodárstva SR vyznamenaním za vernosť, obetavosť, vynikajúcu prácu a kvalitné plnenie pracovných úloh.

Medzi jubilantmi, ktorí majú na svojom konte tridsaťpäť rokov práce pre fabriku, bol v piatkový večer aj Gejza Mártha, koordinátor pre špeciálne činnosti z útvaru Riaditeľa pre inovácie a energetickú stratégiu. "Skončil som strednú priemyselnú chemickú školu v Bratislave a nastala základná otázka. Čo ďalej, kde sa umiestniť, aby som mal nejakú perspektívu? Prvou voľbou, keďže pochádzam od Moldavy nad Bodvou, bol najväčší podnik na východnom Slovensku. Tak som sa tu dostal," konštatoval. Prvým pôsobiskom, kde napokon Gejza Mártha zotrval štyri roky, bola šamotáreň hutníckej keramiky, no potom prestúpil na pracovisko, kde mohol zúročiť odbornosť získanú v škole. "V chemickej úpravni vody pri Teplárni som odpracoval na rôznych pozíciách dvadsaťštyri rokov a popri zamestnaní vyštudoval hutnícku fakultu Technickej univerzity v Košiciach," priblížil stručne ďalšiu etapu pracovnej kariéry. Keď mu ako čerstvému inžinierovi ponúkli novú pozíciu, prijal ju. Už dobrých sedem rokov má na starosti hospodárenie s energiami pre teplú valcovňu, studenú valcovňu i divízny závod Radiátory a rúry. "Dávam pozor," usmial sa, "aby všetky závody spotrebovali len toľko elektrickej energie, koksárenského, vysokopecného, zemného plynu i pitnej, priemyselnej či chladiacej vody, koľko majú plánované a usilujem o to, aby tá spotreba z roka na rok klesala." Ako vníma zmeny, ktoré sa vo fabrike udiali počas jeho tridsaťpäťročnej "služby"? "Veľa sa toho zmenilo, skutočne mnoho," potvrdil. "V časoch, keď som do fabriky nastúpil, tu bola veľká prašnosť. Ak sem človek prichádzal z nášho okolia od Moldavy, videl množstvo dymu, ktorý sa ťahal kilometre a kilometre. Dnes? To sa ani nedá porovnať, prachu ubudlo minimálne o osemdesiat percent." Kvituje i ďalšie zmeny, ktoré sa udiali na poli ochrany a bezpečnosti pri práci. Sám jeden úraz, krátko po tom, čo začal v košickej oceliarni pracovať, utrpel. Vie preto veľmi dobre, že riziko netreba podceňovať. Vyzdvihuje progres v úrazovosti. "Nakoniec, za všetko hovoria čísla. Niekedy v minulosti sa za rok udiali aj dva smrteľné pracovné úrazy. Teraz je to celkom iné, najlepšie by bolo, keby sa neprihodili žiadne."

Prvý kontakt s fabrikou sa u majstra energetického hospodárstva Jozefa Bendíka z dcérskej spoločnosti RMS, a.s. Košice spája s osemdesiatymi rokmi. Vyučil sa za prevádzkového zámočníka v šačianskom učilišti, vo fabrike praxoval dva roky, takže vedel, do čoho ide. Hneď po skončení školy nastúpil do ústredných mechanických dielní, kde sa dostal do tímu majúceho na starosti údržbu žeriavov. Vytrval v ňom dvadsaťštyri rokov. Teraz už ôsmy rok pracuje na energetickom hospodárstve, na údržbe rozvodov technických, vykurovacích plynov, rozvodov vody, pary, na starosti má aj regulačné stanice. "Technológie idú dopredu, sú nové, kvalitnejšie, bezpečnejšie, to sa na našej robote v posledných rokoch zmenilo. Také kompenzátory. Predtým boli oceľové, teraz sú "nerezové", ktoré vydržia dlhšie. Alebo regulátory. Predtým boli mechanické, teraz máme k dispozícii elektronické. A čo ešte? Dbá sa viac na oblasť bezpečnosti práce, na čom má veľký podiel aj samotný manažment," potvrdil to, čo kolega pred ním.

Rovnaký názor má i Ladislav Merkovský, manažér prevádzky elektroúdržba z dcérskej spoločnosti RMS, a.s. Košice. Svoju prvú prácu, ako vyučenec hutníckeho učilišťa, dostal, akože inak, v železiarňach. Už je tomu tridsaťpäť rokov čo po prvý raz nastúpil na riadnu zmenu. Ako prevádzkový zámočník začínal pri vysokých peciach, opravoval žeriavy. "V našej prevádzke v súčasnosti opravujeme zariadenia s vysokým a veľmi vysokým napätím, klimatizácie, na starosti máme okrem iného aj údržbu výťahov. Ide o robotu, ktorá je riziková. Musím teda potvrdiť, že práve oblasť bezpečnosti práce prešla z môjho pohľadu vari najväčšími premenami. Na bezpečnosť sa kladú vysoké nároky. Či sa zmenila kvalita práce? Tá bola dobrá kedysi a je aj dnes." Nové vyššie kádre si vedia v prevádzke vychovať sami, no pociťujú problém s niektorými odborníkmi, hlavne chýba stredná generácia, od ktorej by sa mohli novonastupujúci veľa naučiť. "Mrzí nás, že niektorí nás považujú za akými medzičlánok na ceste za kariérou v materskej spoločnosti."

Vladimír Molčák, generálny manažér pre dane pri obzretí sa späť prezradil, že po skončení vysokej školy ekonomickej nastúpil v železiarňach na odbor plánovanie. Vyskúšal si tiež prácu na nákupe pri pláne nákupu základných hutníckych surovín. S úsmevom si spomenul na príhodu spred troch desiatok rokov, keď do fabriky prišlo zopár počítačov. Kolektív, v ktorom pracoval, chcel jeden tiež. "Robili sme plán, bol by sa nám veľmi zišiel. Vtedajší šéf na našu požiadavku odpovedal: A na čo vám bude? Viete koľko roboty s ním budete mať?" Potom dostal ponuku vybudovať tím daňových systémov. Mal deň na rozmyslenie. Rozhodol sa a neľutuje. Svoj profesionálny život spojil s daňami napevno, v práci sa celému tímu, ktorý vedie, darí. "Čochvíľa uplynie 15 rokov od vstupu U. S. Steel do košických železiarní. Som rád, že v tejto spoločnosti pracujem."

Štyri desiatky rokov, jeden život človeka v strednom veku, venovala železiarňam Mária Fogarašiová z úseku Predaj a marketing. "Do železiarní som nastúpila v roku 1975 rovno zo strednej ekonomickej školy. Ako? Cez nábor, ktorý robili v škole. Prišli medzi študentov s ponukou, kto nejde na výšku, môže ísť pracovať do železiarní. Tak to vtedy bolo. Nastúpila som ako sekretárka ekonomického zástupcu vedúceho závodu Údržba." Celý svoj profesionálny život pracovala v kancelárii. Či to už bolo neskôr u podnikového riaditeľa alebo na plánovaní, cenovom oddelení, nákupe, istý čas aj mimo USSK, na Servise, či dnes na predaji a marketingu, kde robí na recepcii. "Nech už to bolo kdekoľvek, vždy to bolo v jednej firme. Už štyridsať rokov. O rok sa chystám ísť do predčasného dôchodku. Rozhodla som sa tak, únava robí svoje," pousmiala sa sympatická Mária Fogarašiová. A pri spomienkach na časy minulé ešte stihla poznamenať. "Veľmi sa zmenili medziľudské vzťahy, kedysi boli iné. Boli sme ako jedna rodina. Keď bolo treba ťahať, ťahali sme, nadrábali, keď sa oslavovalo, oslavovali sme. Chýba mi to..."

Spoločné fotografovanie jubilantov vystriedalo vystúpenie populárnej skupiny Drišľak a voľná zábava. Do tanca hrala hudobná skupina Atlantic. Večer v réžii tímu z oddelenia sociálna politika a mimomzdová motivácia z útvaru Generálnej manažérky pre motiváciu a vzťahy s odborovými organizáciami sa skutočne vydaril.