Slovensko sa nachádza v období, pre ktoré začína byť charakteristický nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Taká je pravda. Je na príčine len rastúci záujem investorov o našu krajinu a ich príchod na Slovensko, alebo je to aj výsledok neprajného demografického vývoja, stavu, v akom sa nachádza odborné školstvo či slabá informovanosť o skutočných potrebách trhu práce? Ukazuje sa, že všetko dohromady a faktorov je ešte viac. Špecifiká regionálnych rozdielností nevynímajúc. A výsledok? Na trhu práce chýbajú najmä technicky zdatní odborníci. Potvrdil to aj viceprezident USSK pre ľudské zdroje Martin Pitorák, keď na odbornom seminári venovanom aktuálnym otázkam v oblasti technického vzdelávania v Košickom kraji, ktoré sa uskutočnilo koncom marca na pôde Technickej univerzity v Košiciach, okrem iného povedal, že hoci spoločnosť U. S. Steel Košice zatiaľ tento problém nepociťuje, prichádza čas, aby sa aj ona touto otázkou intenzívnejšie zaoberala.

Seminár iniciovala košická oceliareň spolu s Technickou univerzitou v Košiciach v úzkej spolupráci s Košickým samosprávnym krajom. Zástupcovia akademickej obce, hutníckej a strojárskej fakulty, fakulty elektrotechniky a informatiky, riaditelia stredných škôl, najmä odborného zamerania, učilíšť, spoločnosti U. S. Steel Košice i Krajského školského úradu v Košiciach spoločne diskutovali o požiadavkách a potrebách zamestnávateľov v súvislosti s profilmi absolventov stredných i vysokých škôl, rozmieňali na drobné súčasné problémy pri výchove a vzdelávaní budúcich technikov, pri ich uplatňovaní na trhu práce a hľadali východiská.

Odborné školstvo prešlo od deväťdesiatych rokov nie najpriaznivejším vývojom. Počet odborov sa znížil o 570, na druhej strane pribudlo 193. Mladí ľudia dávajú prednosť všeobecnovzdelávaciemu štúdiu na gymnáziách, umeleckých školách, obchodných či hotelových akadémiách. Dnes je len v Košiciach viac ako dvadsať gymnázií a v rámci kraja, ale i Slovenska, je ich počet rovnaký ako počet odborných škôl. Celú situáciu dokresľuje pokles záujmu o štúdium odborných smerov a technických odborov nielen v oblasti stredného školstva, ale v celom priereze vzdelávania. Len osemnásť percent absolventov vysokých škôl končí techniku! Nedostatočná motivácia? Účastníci seminára sa zhodli okrem iného aj na tomto konštatovaní. Aby bola spolupráca štátu, zamestnávateľov, zriaďovateľov stredných odborných škôl i škôl samotných na riešení tohto problému úspešná, je nevyhnutné, okrem iných krokov, do nej zapojiť aj rodičov. Práve oni totiž spolu s výchovnými poradcami majú na rozhodovanie žiaka o svojom budúcom povolaní najväčší vplyv. Košická oceliareň už v tomto smere prvé kroky urobila na stretnutí s výchovnými poradcami základných škôl z Košíc a okresu Košice-okolie a rozvíja ďalšie aktivity, ktoré majú štúdium technického zamerania pre mladých ľudí zatraktívniť. Príkladom, ako konštatoval generálny manažér pre zabezpečenie a rozvoj ľudských zdrojov USSK Milan Polča, môže byť spolupráca s SOU hutníckym v Košiciach-Šaci na výchove a vzdelávaní budúcich hutníkov, ktorým prispieva na finančné i hmotné zabezpečenie.

Eliminovať nerovnováhu medzi dopytom na trhu práce a profilom absolventov, prepojiť odborné vzdelávanie s regionálnymi potrebami trhu, zabezpečiť, aby osnovy a študijné zameranie odborných škôl korešpondovali s potrebami zamestnávateľov, nastaviť financovanie odborného školstva na správnu úroveň, považujú účastníci seminára za najdôležitejšie kroky, ktoré treba v blízkej budúcnosti urobiť. Všetci majú eminentný záujem o to, aby pripravovaný zákon o odbornom školstve tieto, ale i celý rad ďalších otázok, vrátane vstupu zamestnávateľov a zamestnávateľských zväzov do odborného vzdelávania a prípravy, a to viacerými formami, riešil. Preto sa do procesu prípravy jeho legislatívneho rámca zapájajú. Spoločne.