Po hokejovom šampionáte U. S. Steel Košice hovoríme s kapitánom majstrovského tímu z Vedenia Ivanom Jesenským

V hokejovom olympijskom turnaji o majstra U. S. Steel Košice sa v nedávno skončenom ročníku prekvapenie nekonalo. Titul zaslúžene získali hokejisti z Vedenia, ktorí v siedmich stretnutiach tohto šampionátu ani raz neprehrali, stratili len jeden bod po remíze 1:1 s mužstvom SVa + Zušľachťovne ešte v A skupine. K turnaju sa Oceľ východu vrátila v rozhovore s kapitánom víťazného tímu Vedenia Ivanom Jesenským.

· Hokejový šampionát bol po prvý raz v Steel Aréne. Akú mal úroveň?
Myslím si a určite budú so mnou súhlasiť aj hráči ostatných zúčastnených mužstiev, že úroveň turnaja i samotná atmosféra v Steel Aréne boli veľmi dobré. Hráči mali vynikajúce zázemie, k dispozícii šatne a potešil nás aj veľký záujem divákov z radov našich zamestnancov. Chcel by som sa touto cestou poďakovať spoločnosti U. S. Steel Košice, že nám umožnila hrať turnaj v najkrajšej hale na Slovensku. Už samotné pekné prostredie motivovalo hráčov k maximálnym výkonom.

· Vaše mužstvo získalo titul po tretíkrát. Ktorý z nich si hráči najviac cenia?
Všeobecne platí, že na majstra sa chce každý súper vytiahnuť. Rátali sme s tým a boli sme si vedomí, že tretia obhajoba titulu bude veľmi ťažká. Tohtoročné finále nás stálo veľa síl. Očakávali sme, že oceliari vyrovnajú a o titule rozhodnú samostatné nájazdy. Súper nás totiž v závere zatlačil do defenzívy, napokon sme však po treťom góle aj so šťastím udržali vedenie 3:2 a dotiahli to až na vrcholný stupienok. Potešilo nás to, tak ako aj skromnú skupinku našich fanúšikov. Všetky tri tituly majú pre naše mužstvo rovnakú cenu.

· Ktorý zo súperov bol pre Vedenie najťažší?
Hneď ten prvý - SVa + Zušľachťovne, ktorý nás zaskočil dôrazom v obrane, ale podobne nám dali zabrať aj oceliari vo finále. Krotiť sme museli najmä ich útočnú aktivitu. Pre kvarteto semifinalistov boli náročné posledné dni šampionátu, kedy museli odohrať za štyri dni tri zápasy. V tomto roku boli mužstvá výkonnostne veľmi vyrovnané, čo sa prejavilo už vo štvrťfinále a niektoré z nich postúpili iba so šťastím.

· Zaregistrovali ste v priebehu turnaja nejaké pozitívum?
Zdalo sa mi, že v tomto roku prežívali niektorí hráči dianie na ľade oveľa emotívnejšie, než v minulosti. Zrejme to vyplynulo z toho, že mali v hľadisku hlasitú, početnejšiu divácku kulisu a na ľade sa chceli pred rodinnými príslušníkmi vytiahnuť. Hrali preto viac dôraznejšie i agresívnejšie. Organizácia turnaja pod vedením predsedu organizačného výboru Jána Cabana bola veľmi dobrá. Zabezpečené bolo občerstvenie, lekárska služba, na stretnutiach zapisovateľ i hlásateľ a zápasy viedli delegovaní mladí rozhodcovia. Operatívne sa riešili aj náhradné hracie dni, pretože prioritu mali extraligoví hokejisti HC Košice. Niektorým hráčom síce ešte chýbal kompletný výstroj, ale aj to bude predmetom zlepšenia turnaja v budúcnosti.

· Kto sa z vášho mužstva pričinil o zisk tretieho titulu?
Mnohí z nich už dva tituly mali, teraz im pribudol tretí. Na súpiske Vedenia boli brankári Majoroši a M. Kiraľvarga junior, obrancovia Rogers, Duff, M. Kiraľvarga, senior, Jacko, Rusič a Jesenský, útočníci Maďar, Kuzár, Lang, Palai, Kováč, Bolf, Grimplini, Nižník, Kunc, Udodik, Stollár, Šesták, Bajus a Zima. Nováčikmi v tíme boli Duff a Kiraľvarga junior, Nižník so Zimom získali teraz svoj druhý titul. Veľkou oporou bol v bránke Majoroši a v útoku Kuzár. Pochváliť však musím aj ostatných spoluhráčov, s ktorými hráme od roku 2003. Len pre zaujímavosť, ja mám na svojom konte už štyri tituly. Prvý som získal v roku 2003 ešte za Vysoké pece, kedy Vedenie nemalo dostatok hráčov a mužstvo sa ešte len tvorilo.