Po roku nás navštívili bývalí kolegovia - seniori z OZ Jeseň života

Po roku sme v našom strede opäť privítali bývalých kolegov, členov Občianskeho združenia Jeseň života. Bezmála sto seniorov priviezli do firmy včera, 9. decembra, krátko pred deviatou hodinou ráno, tri autobusy. Prvé kroky návštevníkov viedli do budovy vedenia spoločnosti, kde už na nich čakal prezident U. S. Steel Košice George F. Babcoke, viceprezidenti Marcel Novosad, Martin Pitorák a Miroslav Kiraľvarga, ako aj riaditeľ pre Vonkajšie vzťahy Ján Bača. V očiach návštevníkov, ktorí zaplnili do posledného miesta šikmú zasadačku, bolo možné čítať zvedavosť. Čo sa zmenilo od ostatného stretnutia, ako žije firma, aká budúcnosť ju čaká... Na tieto i ďalšie otázky boli pripravení odpovedať prítomní manažéri.

Aktuálne dianie v korporácii priblížil prezident spoločnosti. Nechýbali informácie o transformačnom procese známom ako Carnegie Way, ktorého lídrom je prezident U. S. Steel Mario Longhi, údaje o situácii na trhu s oceľou v Európe i Severnej Amerike, ako aj vety o tom, čím žijú v súčasnosti zamestnanci tunajšieho podniku. George F. Babcoke vyzdvihol najmä charitatívne aktivity aktuálne v tomto predvianočnom čase a ochotu železiarov pomáhať tým, ktorí to potrebujú. Ocenil záujem seniorov o dianie vo firme a zaspomínal si aj na svoje začiatky v spoločnosti. So staršími spolupracovníkmi - dnes dôchodcami z Gary Works, kde pred 39 rokmi začínal, sa stretáva, ak má na to príležitosť, minimálne raz v roku. Je im vďačný za to, že ho na začiatku jeho pracovnej kariéry vzali pod svoje krídla a ako povedal, dúfa, že aj naši seniori zanechali v hute svoju stopu a že na nich mnohí z osadenstva firmy radi spomínajú. Nielen ako na kolegov, ale aj ako na odborníkov, od ktorých sa mnoho naučili.

A na čo boli návštevníci zvedaví? Ján Topoli, ktorého traja synovia pracujú vo firme, sa zaujímal o ďalšie pôsobenie U. S. Steel v Košiciach, Štefan Gabáni sa opýtal na očakávané tohtoročné hospodárske výsledky a Miroslav Brožek chcel vedieť, aká je perspektíva výroby rúr a radiátorov. Na všetky otázky odpovedal prezident spoločnosti.

Vyvrcholením programu, po tom, čo si železiari pozreli krátky film o U. S. Steel Košice, bola návšteva huty. Seniori sa na ňu veľmi tešili. Exkurziu im pri vlaňajšom stretnutí prisľúbil prezident a svoje slovo dodržal, čo v poďakovaní ocenila aj predsedníčka OZ Jeseň života Zita Bubenková. Autobusy s našimi bývalými kolegami a kolegyňami, z ktorých mnohí neboli v podniku aj vyše dvadsať rokov, sa vydali najprv na okružnú prehliadku okolo prevádzok divíznych závodov Koksovňa, Vysoké pece, Oceliareň, Energetika a divíznych závodov Teplá valcovňa a Studená valcovňa, až k najnovšej prevádzke - pozinkovni 3.

Čo vás najviac zaujíma? Opýtali sme sa Jána Kohúta, ktorý v železiarňach odpracoval 34 rokov a už deväť rokov je na dôchodku. "Teším sa, že som bol medzi pozvanými a ešte viac ma teší, že firma podporuje šport," uznanlivo konštatoval stále aktívny športovec - bežec na dlhé trate. Teodor Laco patrí medzi tých, ktorí kontakt s firmou udržiavajú aj po odchode z nej. Každý rok sa stretávame na dobrovoľníckych dňoch, ale i športových súťažiach... "Teším sa, že uvidím miesta, ktoré som ako projektant realizoval - oceliareň, vysoké pece... Rád si spomínam na presun vysokej pece č. 2." "Najradšej by som nakukol do hál oceliarne," prezradil Vasiľ Jancura, ktorý tu bol údržbárom - predákom. Margita Kantorová sa v spomienkach vrátila do rokov, ktoré prežila v expedícii teplej valcovne. "Pracovala som tu dvadsaťšesť rokov," rozhovorila sa. "Všimla som si, že je to tu teraz všetko čistejšie, vyzerá to inak ako v mojich časoch. Vidieť, že sa firma stará o životné prostredie aj o bezpečnosť ľudí," konštatovala bývalá prípravárka expedičnej dokumentácie do zahraničia pri pohľade z okna autobusu. "A je tu aj viac áut, parkoviská sú plné," dodala s úsmevom. V hale pozinkovacej linky č. 3 sa mnohí pozastavili nad tým, že nikde nevidia ľudí. Všimol si to aj Peter Hláč, ktorý pracoval tridsať rokov ako plánovač výroby v studenej valcovni. "Vidieť, že mechanizácia robí svoje..." poznamenal. "Je tu veľmi čisto," konštatoval bývalý dopravár Milan Stretavský, ktorý v železiarňach pracoval od roku 1964 do roku 1998. "Rád som prišiel vidieť nové veci, kedysi som bol ako dopravár pri spúšťaní vysokých pecí i oceliarne," povedal nám. V skupine sme zahliadli aj Jána Mockovčiaka, bývalého investičného námestníka. Čo ho priviedlo do železiarní? "Teším sa, že som sa nadýchal trochu tunajšieho vzduchu," zasmial sa a my sme v jeho slovách, ako aj v slovách ďalších kolegov nemohli necítiť kúsok nostalgie. Veď väčšina z nich, ako napríklad vysokopeciar Anton Belica, tu prežila celý svoj profesionálny život. "Bol som zvedavý, čo sa tu urobilo, čo sa inovovalo," prezradil bývalý riaditeľ tohto divízneho závodu počas prehliadky.

"Ak nás pozvete, o rok prídeme určite zas," lúčili sa kolegovia. Bolo príjemné vidieť, ako pri spomienkach omladli a tešili sa, že môžu byť medzi svojimi.