V minulom ročníku grantového programu Spoločne pre región uspela aj nezisková organizácia Anima
Už ste počuli o neziskovej organizácii Anima? Nie? Vznikla v roku 2012 a po ročnom testovaní svojich ideí sa jej hlavní aktéri začali naplno venovať deťom a ich rodinám, ktoré sa ocitli v náročnej životnej situácii. „Cieľom nášho úsilia,“ vraví za všetkých Alena Molčanová, „je ponúknuť deťom a ich rodinám stabilitu a bezpečie v prostredí domova na pol ceste a následne s nimi pracovať na rozvoji ich schopností a zručností tak, aby sa neskôr mohli bezpečne vrátiť do bežného života. V našej práci sa riadime mottom: Pomôž mi, aby som to dokázal sám.“
Ľudia z Animy rozbehli niekoľko projektov, s jedným z nich pod názvom Tvorivá ruka človeka má veľkú silu sa uchádzali o podporu v grantovom programe spoločnosti U. S. Steel Košice a Karpatskej nadácie Spoločne pre región 2016. A uspeli. Na jeho realizáciu získali 1 500 eur.
„Všetci dospelí klienti, ktorí sa ocitli v Anime, aj tí, ktorí prijímajú pomoc ambulantne, majú jedno spoločné. Nevedia, nemôžu alebo nechcú pracovať tak, ako pracuje bežný občan. Vzhľadom na náročné situácie v ich živote sato buď nenaučili, napríklad preto, že vyrastali v detskom domove a neosvojili si pracovné návyky alebo pracovať nemôžu kvôli svojmu špecifickému zdravotnému stavu či iným obmedzeniam. No sú aj takí, ktorým sa pracovať nechce. Okrem iného aj preto, že ich k tomu doviedla možnosť závislosti na sociálnom systéme alebo preto, že sa im pracovať jednoducho neoplatí pre malý rozdiel medzi minimálnym príjmom a štátnou sociálnou podporou. Alebo aj preto, že sú zaťažení exekúciami z minulosti. Bez práce však nie je možná zdravá existencia a tak sme sa spolu s kolegami rozhodli vytvoriť chránený priestor, v ktorom budú môcť tieto zručnosti znovu nadobúdať. No a keďže učiť sa pracovať je potrebné od útleho detstva, chceli sme vyskúšať priviesť k práci deti – samozrejme prostredníctvom hry – a cez nich aj ich rodičov a budovať tak nové pozitívne vzorce,“ priblížila pozadie projektu Alena Molčanová.
Začínali pomaly, motivačnými rozhovormi so všetkými dospelými klientmi s cieľom zistiť ich pracovné limity, ale aj zdroje, na ktorých by bolo možné stavať. Súbežne s tým komunikovali s miestnymi podnikateľskými subjektmi a overovali si príležitostí k pracovným možnostiam. S potenciálnymi zamestnávateľmi veľmi otvorene hovorili o rizikách zamestnávania dlhodobo nezamestnaných, o chýbajúcich zručnostiach i možných únikových reakciách...
„V našom objekte sme zároveň chystali priestor pre drobné pracovné príležitosti tak, aby bolo možné začať s rozvojom pracovných návykov. Pripravovali sme pracovnú dielňu, malú chovateľskú stanicu, kuchyňu. Až potom sme mohli pomaly pristúpiť ku aktivitám,“ ozrejmila Alena Molčanová a nezabudla dodať, že partnerov, ktorí sa na projekte podieľali, mali v Anime viacero. „Spoločnú reč sme našli so starostkou Varhaňoviec Ľubicou Pankievičovou, ústretovosť prišla zo strany pána Tomáša, ktorý prevádzkuje hospodársky dvor v susednej obci, kde po vzájomnej dohode pracujú dvaja naši klienti. Jeden z nich priamo pri mlyne, ktorý produkuje špaldovú múku. Odozvu máme aj od iných súkromných podnikateľov, či firiem. Pre klientov, ktorí ešte nemôžu dochádzať do práce, sme v spolupráci s SOU poľnohospodárskym z Lipian – elokované pracovisko Varhaňovce vytvorili špecializované pracovné činnosti – šitie špaldových vankúšov. S cieľom postupne aktivizovať klientov a pripraviť ich na trh práce. Príjemným bol vstup Mariána Tomka zo spoločnosti U. S. Steel Košice do projektu, ktorý ako skutočný hasič sprostredkoval našim deťom a dospelým pohľad na jeho náročnú prácu. Nie jeden z chlapcov vo svojich fantáziách po stretnutí s ním by rád kráčal v jeho šľapajach.“
